Dezider Bindas: "Vandrovnica je môj život"

Vraj súhlasí s každým označením, vandrovať znamená putovať, cestovať, vandrovka znamenala kedysi cestovanie tovarišov za získaním odborných, remeselných skúseností...

Vandrovnica je ale pojem, ktorý pozná hádam každý, kto aspoň raz počul spievať, hrať alebo aj vtipkovať ľudí vo veku seniorskom, no o to viac mladícky sviežom...

Dezider Bindas o sebe

"Túžil som sa stať učiteľom, možno aj paradoxne som bol celý život ekonómom, ale aj človekom, ktorý bez preháňania miluje, uctieva a aj rozvíja hodnoty duchovné, jazykové, osobnostné hodnoty spoločnosti. Po absolvovaní strednej ekonomickej školy som sa stal vedúcim učtární, okrem toho aj vedúcim voľakedy nazývanej národno-hospodárskej evidencie, ale aj keď sa to nezdá, akoby som sa chcel od čísiel 'poľudštiť', chcel som kultúru... Ale nie, ja som zabudol, veď som 9 rokov 'chytal' za Humenné, keď som sa ale oženil, manželka mi to zakázala, ale čo už, veď som prichádzal z kultúrnych a športových podujatí tak asi okolo osemnástej, nikdy nie veľmi neskoro. Keď som ukončil kariéru futbalového brankára, bola tu moja veľká láska – ľudia, spev, relax, naše národné tradície, my, ľudia z východného, krásneho, azda aj niekedy zabudnutého kraja, preto je pre nás kultúra ako taká veľmi dôležitá."

Spomienka na minulosť

Dezider Bindas, mimochodom, bratranec známeho a vynikajúceho nezabudnuteľného herca Eduarda mal ešte jedného brata, medzi nami už nie je takmer 12 rokov, ale podstatné je, že to bol zanietený divadelný ochotník, vždy sníval o absolvovaní Vysokej školy múzických umení v Bratislave, no nepodarilo sa.
Absolvoval podľa jeho slov dvojročný režisérsky kurz a z toho pramení jeho sila a odhodlanie ľúbiť svet. "Voľakedy neboli herci celebrity ako dnes. My, čo sme to mysleli a vnímali srdcom, aj okopávali zemiaky, mali sme polia, to bolo čosi... Naozaj to bolo tak. Prišiel som zo školy, napílil drevo, nanosil vodu, okopal lán poľa, ale bol som rád. Dnes je to možno pre mladých zvláštne, čudné, nepredstaviteľné, ale bolo to tak," hovorí.

Vandrovnica

"Vandrovnica reprezentuje mesto už takmer 20 rokov, oficiálne vznikla v roku 1992 po účinkovaní súboru pod vedením vedúcej Klubu dôchodcov pani Vierky Podhornej, potom vznikla naša Vandrovnica a od roku 1992 do 2005 dovedna celkom viac ako štyri stovky piesní, nesmejte sa, ale máme ich zapísané presne podľa abecedného zoznamu. Dokonca sú súčasťou publikácie hudobno-speváckeho súboru, kde sa okrem iného píše:
"Mi veľo zname, mame veľo zažitkoch, no a čom, bo vandrujeme a šicko i co nechceme, še dozname." A čo na adresu Dezidera Bindasa odznelo od jej členov? "Ak si niečo zaujme, dosiahne to, je to zaručené, má silnú vôľu, chuť a má nás rád. Želáme mu život dlhý najmenej 100 rokov. Nech to znie akokoľvek, je to pre mňa osobnosť, človek, ktorého si vážim, okrem toho, že rozdáva humor, rozdáva aj lásku... Naj hutori srandy furt tak jak doteraz. Mne je s nim dobre od prvej chvíle, čo sme sa stretli. Je to chlap na úrovni, mame ho radi a to naozaj.

Je ľudský, rozumieme si, dokonca je to kamarát, hoci má vek... úctyhodný. Toľko nás toho naučil, pofigľujeme, ale musíme aj poslúchať, ako by sme sa inakšie naučili toľko pekných piesní... Je to naj človek s veľkým Č!"