BREKOV. Množstvo jaskynných priestorov pri Brekove súvisí s prítomnosťou vápenca. Dokazuje prítomnosť Karpatského mora v Brekove v dávnej minulosti. Neďaleko Brekova sa nachádza prírodná pamiatka, jaskyňa Veľká Artajama. Pre miestnych je známa už odpradávna. Predstavuje výnimočný priepasťový jaskynný krasový útvar s hĺbkou v najnižšom mieste až 150 m!
Objav v Artajame
Antropológ Juraj Bárta vo svojich prácach uvádzal nálezy mamutích kostí z Brekova. Spomínal tiež doklady o osídlení Veľkej Artajamy už v staršej dobe kamennej. Na dne jaskyne sa našli zvieracie kosti a ľudské lebky, ktoré sú pravdepodobne pozostatkami obetí nešťastí. Počas zostupov členov Speleoklubu Michalovce do Veľkej Artajamy v tomto roku narazili na prekvapujúci objav. Pri prieskume jednej z chodieb náhodou narazili na malú zvieraciu kosť, ktorá prebudila ich zvedavosť. Vďaka nej sa podaril objav, ktorý nikto z nich nečakal. V mase natlačenej ílovitej pôdy a kamenia našli ďalšie zvieracie kosti, medzi ktorými sa na ich prekvapenie nachádzali aj ľudské kosti. Po chvíľke ticha si uvedomili, že natrafili na miesto, kde sa pred mnohými rokmi niečo odohralo: "Aký bol životný príbeh daného človeka? Prečo sa našli len časti kostry? Odplavila ich tam voda, alebo to bolo inak? Kedy tento človek zomrel?" Výsledkom nálezu bola okrem hromady malých kostí zvierat aj kúsok ľudskej panvy, stehenná kosť, píšťala, kúsok sánky a pomerne veľké úlomky z ľudskej lebky. Doteraz sa našli v jaskyni viaceré vzácne i zaujímavé nálezy.
Ďalšie jaskyne pri Brekove
Okrem Veľkej Artajamy sa v katastrálnom území Brekova nachádza hneď niekoľko speleologických objektov. Malá Artajama, Brekovská jaskyňa, Okno, Jaskyňa ílov, Jaskyňa pod Čubkom. V minulosti existovala aj jaskyňa v Brekovskom kameňolome, no je už zničená. Veľká Artajama mala pôvodne podľa prác Gabriela Lešinského viacero mien - Dzira, Barkóer Höhle, Sovia jaskyňa, Brekovská diera, Barkó Dzíra, Brekovská jaskyňa, Brekovská Artajama, Veľká vlčia priepasť, Jaskyňa pri hrade Brekov. Historické záznamy uvádzajú, že možno existuje veľký jaskynný komplex, ktorý sa tiahne pravdepodobne aj pod korytom rieky Laborec na Jasenovský hrad. Pravdivosť tohto tvrdenia však zatiaľ nikto nepotvrdil, ani nevyvrátil. Je zaujímavé, že pečať brekovských richtárov za starých čias obsahovala obraz sovy a jaskyňa sa nazývala Sovia jaskyňa. Nepodložená, no zachovaná je aj informácia, že do Veľkej Artajamy počas vojen s Turkami hádzali zajatých Turkov.
História výskumov
Prvé zmienky o jaskyniach sa do literatúry dostali na základe speleologického prieskumu uhorského geografa Gábora Strömpla narodeného v roku 1885 v Michalovciach. V roku 1910 publikoval výsledky svojich terénnych prác pravdepodobne z rokov 1908 či 1909. Vo svojej práci opísal a graficky načrtol jaskyne, ktoré osobne preskúmal. Počas výskumov v rokoch 1947 sa našlo viacero antropologických i paleontologických nálezov, ktoré neskôr vyhodnotil J. Bárta (1951), resp. český geológ J. Kukla. Ten sa v októbri 1949 vyjadril k nálezu zubu pratura a k perspektivite jaskyne i k jej analógii s jaskyňou Abisso Trebiciano (Trebíčska priepasť) v Taliansku. V roku 1948 sa cieľavedome podieľal na prieskume jaskyne v Brekove Peter Tomčík. Nadšencom sa podarilo dostať do hĺbky údajne 32 m. Neskôr V. Dráč dosiahol pri jazierku hĺbku 48 m, o čom informoval ústredie Klubu slovenských turistov a lyžiarov. V roku 1974 speleopotápač P. Ošust a ornitológ Š. Danko z Michaloviec zostúpili vo Veľkej Artajame údajne až na úroveň Laborca, ktorý je situovaný o 125 m nižšie. Ďalšie výskumy prebiehali v rokoch 2000 - 2001.
Súčasnosť a starostlivosť
Výskum, ochranu a praktickú starostlivosť o jaskyne na území v pôsobnosti Správy CHKO Východné Karpaty zabezpečuje Štátna ochrana prírody SR a Správa slovenských jaskýň. Ústrednú evidenciu a dokumentáciu jaskýň vykonáva Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Dobrovoľnou organizáciou na prieskum a dokumentáciu jaskýň je Slovenská speleologická spoločnosť. Od začiatku roku 2009 zastrešuje oblasť Vihorlatských vrchov a okolia Brekova Speleoklub Michalovce. Sú to mladí ľudia, ktorých sa ujal skúsený speleológ Gabriel Lešinský. Obec Brekov v roku 2005 v rámci projektu z predvstupových fondov PHARE zrealizovala oplotenie Veľkej Artajamy. V súčasnosti je oplotenie už poškodené. Odpadky v okolí i vnútri Veľkej Artajamy sa objavujú v úctyhodných množstvách. Cestovný ruch pri týchto podmienkach je pre túto jaskyňu veľkou záťažou. O čistenie priestorov sa starajú dobrovoľníci. Doteraz to boli zväčša jaskyniari, ktorí z jaskyne vynášali plné vrecia odpadu z plastov, papiera či skla. V októbri 2009 čistili priestory v okolí jaskyne členovia občianskeho združenia Zelený kameň.
Ohrozené jaskyne
Hlavným ohrozením jaskýň v Brekove je podľa Hochmutha neďaleká banská činnosť v brekovskom kameňolome. Otrasy, ktoré sprevádzajú banskú činnosť, vyvolávajú praskliny a závaly v jaskynných priestoroch. Ďalším ohrozením jaskynných priestorov sú nelegálni návštevníci, ktorí ničia jaskynnú výzdobu. Tá sa tvorila veľmi pomaly, vydržala tisícky rokov, no stačí jeden nájazd vandalov a je nenávratne poškodená. Turisti, ktorí prichádzajú k Veľkej Artajame, sa k nej taktiež nesprávajú stále vhodne. Do Artajamy vhadzujú odpadky i rôzne veci, ktoré majú práve poruke.
História snáh o sprístupnenie brekovskej jaskyne
V 1. polovici 50. rokov sa akýkoľvek jaskyniarsky výskum Humenských vrchov zameral na mikrohabitat Veľkej Artajamy a priamo na túto jaskyňu. Súviselo to s úsilím miestnych dobrovoľníkov a turistických inštitúcií (Slovakotour – Mestské stredisko cestovného ruchu Humenné) sprístupniť ju. V tomto smere vyvíjal od roku 1946 aktivitu učiteľ Hospodárskej školy v Humennom Hončarenko, ktorý bol zároveň predsedom Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Humennom. Ústrediu klubu navrhol prieskum Veľkej Artajamy. Na jar 1947 sa valné zhromaždenie uznieslo na prieskume jaskyne, s čím 10. marca 1947 oboznámili ústredie Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Liptovskom Mikuláši a zároveň požiadali o vyslanie odborníka z Jaskyniarskeho zboru v Martine. V tom istom roku získal Okresný národný výbor v Humennom peniaze na výskum jaskyne (podporil ho prednosta úradu Ďurček sumou 20 000 Kčs). Ten následne prisľúbil vyslať odborníka - jaskyniara. Rok 1947 sa stáva rokom intenzívneho prieskumu Veľkej Artajamy, na ktorom pracujú učiteľ Adamica, Vojtech Dráč a 17. a 18. júla 1947 ju navštevujú aj J. Majko, V. Benický a V. Budinský-Krička.
Z rôznych dôvodov však jaskyňa nikdy nebola verejnosti sprístupnená.
Autor: Stanislav Macinský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
