Priemyselnému parku v Trebišove hrozí kolaps

Mesto Trebišov a firma Trebišovský priemyselný park sa sporia o priemyselný park, ktorý bol pred siedmimi rokmi ich spoločným projektom. V parku pracuje len asi 50 ľudí. Partneri sa nevedia dohodnúť na zmluvných vzťahoch.

TREBIŠOV. Mesto Trebišov a firma Trebišovský priemyselný park sa sporia o priemyselný park, ktorý bol pred siedmimi rokmi ich spoločným projektom.

Mal priniesť pracovné miesta. Opak je pravdou. V parku pracuje len asi 50 ľudí. Partneri sa už dlho nevedia dohodnúť na zmluvných vzťahoch. Vec skončila na súde. Ak sa nedohodnú, parku hrozí kolaps. Ak mesto park neudrží, hrozí, že bude musieť vrátiť štátnu dotáciu 5,4 milióna eur. Dnes sa stretnú poslanci, aby prerokovali otvorený list konateľov firmy.

Verejne poslanci o priemyselnom parku nerokovali takmer tri roky, bolo informačné embargo. Na verejnosť sa dostávali len kusé informácie. Až začiatkom júna 2009 sa poslanci dozvedeli, že firma vypovedala mestu nájomnú zmluvu. Primátor mesta Vladimír Anďal (KDH) im koncom júna povedal, že mesto výpoveď zmluvy napadlo na súde. Mlčala aj firma.

Poslanci sa k problému vrátili na zastupiteľstve 28. októbra. Tému priemyselný park do programu vsunuli dodatočne. Právnik, ktorý zastupuje firmu Trebišovský priemyselný park, len prečítal vyhlásenie, že mali prísť na rad na zastupiteľstve už pred štyrmi hodinami, a tak konatelia firmy už odišli.

Firma a mesto sa súdia

Hoci chýbala druhá strana, poslanci tému otvorili. Cibere vysvetlil, že mesto si nehnuteľnosti budúceho priemyselného parku prenajalo od firmy Trebišovský priemyselný park na 15 rokov. Na rekonštrukciu hál získalo štátnu dotáciu 5,4 milióna eur. Výstavbu ukončili a park skolaudovali v roku 2007. Potvrdil, že 9. júna 2009 prenajímateľ odstúpil od nájomnej zmluvy pre meškanie úhrady časti nájomného od mesta: "Išlo o 8 900 eur z 21-tisíc."

Priznal, že aktuálne medzi firmou a mestom nie je žiadny právny vzťah: "Mesto podalo žalobu o neplatnosti odstúpenia od zmluvy." Na pojednávaní 21. októbra sa obe strany dohodli na odročení s tým, že sa pokúsia o mimosúdny zmier. Počas októbra k parku rokovala mestská rada päťkrát. Firma dala mestu návrhy zmlúv. Cibere pripustil, že mesto sa sporí aj o nehnuteľnosti v priemyselnom parku, ktoré získalo na svoj list vlastníctva, čo firma napadla na súde: "Objednali sme právnu službu a dali urobiť právny rozbor."

Chcú 500-tisíc eur ročne alebo odkúpenie parku

Vedúci odboru správy majetku Miroslav Eliáš povedal, že ak nedôjde k dohode, bude to porušenie podmienok pridelenia štátnej dotácie. Ak by mesto muselo vrátiť 5,4 milióna eur štátu, hrozila by mu možno aj nútená správa. Eliáš to nepotvrdil ani nevyvrátil. Systém funguje tak, že mesto si prenajíma park na základe nájomnej zmluvy s firmou z roku 2004 a platí firme nájomné. Naopak, mesto vyberá nájomné na základe zmlúv priamo od investorov. Mesto pri rokovaniach navrhlo, že bude firme platiť nájomné 500-tisíc eur ročne. Ak by od investorov utŕžilo menej ako je táto suma, rozdiel by firme doplatilo. Keby utŕžilo viac, rozdiel by si delili mesto a firma.

Firma to odmietla. Reagovala vlastnými návrhmi na súdny zmier a dvomi zmluvami. V krátkodobej ponúka, aby mesto do 30. apríla 2010 odkúpilo podiel v priemyselnom parku od nich za vopred stanovenú cenu minimálne 13,8 milióna € a vrátilo firme nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Počas platnosti zmluvy má mesto zaplatiť nájomné 500-tisíc ročne. Druhý je návrh na dlhodobú zmluvu do roku 2023, čím by mesto dodržalo podmienku pre udržanie štátnej dotácie. Firma žiada, aby jej mesto garantovalo nájomné 500-tisíc eur, ako aj to, aby akékoľvek nájomné utŕžené nad rámec 500-tisíc eur bolo príjmom firmy až po istú hranicu, kedy by mestu umožnila zníženie garantovaného nájomného. V zmluve si vyhradzuje právo rozhodovať o príchode investorov a dáva ďalšie obmedzenia.

Poslanci: Zmluvy sú pre mesto nevýhodné

Poslanec Jaroslav Papák (nez.) výpoveď zmluvy považuje za scestnú, lebo zistil, že jednou z podmienok zmluvy bola jej nevypovedateľnosť. Tá platí pre obe strany. Za absurdné považuje, že mesto sa zaviazalo po 15 rokoch nájmu celý priemyselný park firme odovzdať za jednu korunu: "Štát investoval 5,4 milióna eur, mesto 280-tisíc eur a firma k tomu príde po 15 rokoch za korunu."

Zverejnil, že k parku sa zišli v roku 2007 na zasadnutí, ktoré bolo neverejné a mali pod tlakom schváliť dodatok k nájomnej zmluve: "Menila sa výška nájomného. Predtým bolo do výšky ročných odpisov, ale v dodatku už boli kalkulácie, ktorým nikto nerozumel."

Podľa Papákovho opisu vtedy firma návrh dodatku odôvodnila tak, že mesto môže podľa výnosu Rady Európy získať v nájomnom od investorov najviac 25 percent z celkových investovaných prostriedkov."

Poslanci vtedy väčšinou hlasov dodatok schválili. "Teraz tu máme zase dva návrhy a v oboch mesto nedostane ani cent z nájomného. Naopak, má prispieť 500-tisíc eur ročne. Takže firma bude celý čas brať nájomné a po roku 2023 dostane majetok za korunu."

Vrátenie peňazí štátu podľa neho mestu nehrozí. "V zmluve bol bod o záložnom práve. Podľa neho mesto založí nehnuteľnosti, ktoré vlastní. V dodatku už bolo, že záložné právo prechádza na tretiu osobu, teda firmu." Podľa neho si preto Sario záložné právo uplatní u firmy.

Cibere reagoval, že Papákom uvedené výhrady boli predmetom rokovaní. Dodal, že výsledkom sú návrhy firmy, ktoré mesto zaslalo ministerstvu hospodárstva a Sariu.

Kúpiť alebo sa súdiť?

Miroslav Halapin (SDKÚ), ktorý bol poslancom aj v čase, keď vzťah medzi mestom a firmou vznikol, uviedol: "Nechceli sme poškodiť mesto, ani zarábať na nájomnom. Prioritou bola zamestnanosť." Podľa neho neexistuje cesta na dohodu s firmou. Odporúča, aby mesto nechalo rozhodnúť súd aj s rizikom, že štát bude chcieť vrátenie štátnej dotácie: "Vždy sa skôr dohodneme so štátom ako s partnerom."

Podobne sa vyjadril aj Jozef Čičatko (Smer). Podľa neho by mesto malo začať zvažovať jeho odkúpenie: "S jasným určením ceny. Tam sa ukáže, či a koľko tam majitelia investovali a akú to má hodnotu. Určil by to znalec. Finančné inštitúcie sú ochotné dať úver, ktorý by sme splácali z výnosov z parku. Vtedy je aj reálna šanca obsadiť park."

Papák je radšej za nájomný vzťah: "Situácia je taká, že dlžníkom síce je mesto, ale ručiteľom firma. Koho si vyberie Sario?"

Čičatko to považuje za riskantné: "Si si istý, že Sario alebo vláda vezmú prostriedky od firmy?"

Dodnes nevedia, kde a koľko firma investovala

Podľa Jána Gregu (SNS) celý spor súvisí s tvrdeniami firmy, koľko do parku investovala: "Keď vypovedala zmluvu, začala tvrdiť, že chce penále 13 miliónov eur, lebo hodnota parku je 26 miliónov eur. Oni tvrdia, že preinvestovali vlastných 5 miliónov eur." Háčik je v tom, že firma investovala bez oficiálneho súhlasu mesta: "Keď sme chceli vedieť, kde sú peniaze investované, dostali sme vyhýbavú odpoveď."

Grega je proti odkúpeniu parku: "Má zlý kredit. Je tu zamestnaných 50 ľudí, z toho 12 z Trebišova."

Podnikateľov obhajoval Ivan Hrdlík (nez.) Považuje za nevhodné, že ich každý kriminalizuje a očierňuje.

Poslanci sa napokon uzniesli, že firmou ponúknuté zmluvy zoberú na vedomie, návrhy zmlúv má posúdiť advokátska kancelária. Za bolo 23 poslancov.

Konatelia firmy voči obvineniam poslancov a vedenia mesta protestujú. Celú genézu a vysvetlenie kauzy priemyselný park zaznamenali písomne a vo forme otvoreného listu poslali všetkým poslancom. Jeho obsah bude predmetom mimoriadneho zasadnutia zastupiteľstva. Koná sa dnes o druhej.

Stanovisko firmy

Podnikatelia: Mesto neinvestovalo takmer nič!

Denník Korzár oslovil spoločnosť Trebišovský priemyselný park, s. r. o. Jej konatelia Róbert Vysoký a Jaroslav Kocák tvrdia, že firma zabezpečila a zaplatila inžiniering a projekty: "Mesto nemalo investovať nič, mesto nemalo zarábať. Chcelo len, aby park zabezpečil zamestnanosť. Už vtedy sme sa dohodli, že bude investovať vlastník, teda my s tým, že tieto veci priebežne právne ošetríme." Dodali, že investičný stimul štátnej dotácie spočíval v tom, že mesto malo vytvoriť podmienky pre investorov – stavebné aj vo forme zníženého nájomného. Veci sa podľa Vysokého skomplikovali pri viacnásobnom prerábaní projektu.

Najskôr štát neposkytol požadovanú dotáciu 7,3 milióna eur, ale "len" 5,4 mil. eur: "Museli sme sa rozhodnúť, či to prijmeme aj s rizikom, že na sprevádzkovanie parku to stačiť nebude. Dohodli sme sa, že do toho pôjdeme a ak bude treba, zainvestujeme my. S podmienkou, že podpíšeme zmluvu o združenej investícii. Dodnes sa tak nestalo." Kocák vysvetlil, že až pri podpise zmluvy Sario od mesta žiadalo ručenie majetkom: "Keďže na to nemalo, ručenie prešlo na náš majetok. Súhlasili sme s tým, že tieto kroky mali vyústiť do zmluvy medzi nami a mestom. Dodnes neexistuje."

Konatelia tvrdia, že mesto do projektu neinvestovalo takmer nič: "Nezaplatilo ani povinnú 5-percentnú spoluúčasť na projekte 280-tisíc eur. Keďže peniaze nemalo, cez jednu z našich firiem sme odkúpili pohľadávku 0 eur od mesta za spomínanú sumu. Platili sme všetky zmeny projektov, stavebné práce, ktoré v rozpočte boli, ale dotácia na ne nestačila, ako aj práce navyše, ktoré sa museli urobiť, aby park mohol fungovať. Mesto len raz zaplatilo 123-tisíc eur za zmenu projektu."

Podľa konateľov počas príprav a výstavby do parku investovali asi 5 miliónov eur, čo vraj vedia preukázať faktúrami: "Je chybou si myslieť, že park sa dá postaviť za 5,4 milióna eur. Za to inde postavili akurát tak infraštruktúru. V prípade trebišovského parku ide o areál, ktorý bude mať hodnotu okolo 26,5 milióna eur (asi 800 mil. Sk)." Podľa Kocáka sa firma roky snaží primäť mesto, aby zmluvami zlegalizovalo vzájomné vzťahy: "Dodnes sa to nepodarilo, mesto naše návrhy ignorovalo, ale aby projekt žil, dávali sme doň vlastné peniaze. Nie my, ako sa tvrdí, ale mesto malo vždy v rukách tromfy." Problémy boli aj pri zmluve o správe majetku: "Podľa dohôd sme správu mali vykonávať my. Žiadali sme uzavretie zmluvy, istý čas sme to ťahali a platili. Mesto sa podpisu zmluvy vyhýbalo, tak sme to vzdali v apríli 2008. Odvtedy správu robí mesto. Ako, nevedno. Podľa našich výpočtov malo utŕžiť asi 204-tisíc eur, ale nemá ich."

Ďalšou kapitolou je podľa nich znížené nájomné pre investora v parku - firmu Blika. Trhová cena je asi 93 eur/m2 ročne, ale mesto jej dalo podľa konateľov len dumpingovú cenu 50 eur. Rozdiel je 43 eur. Pri ploche 8 500 m2 a nájme 14 rokov je to "zľava" 5,1 milióna eur: "Asi taká je štátna dotácia, takže mesto ju dalo jednému jedinému investorovi, hoci využíva len 8 500 m2. Ale veď dotácia bola na celý park, teda 31-tisíc m2."

Obaja konatelia tvrdia, že ponúknuté zmluvy sú len snahou o jasné určenie pravidiel hry: "V ktorej sme my ťahali za kratší koniec a všetko platili. Už nemôžeme takto ďalej fungovať. Žiadame svoje peniaze späť. Preto sme mestu dali výpoveď zo zmluvy. Ak sa nedohodneme, mesto firmu dotlačí do konkurzu. Paradoxne, vzhľadom na nejasnosti okolo parku a nedostatok informácií nás stále niekto očierňuje a toto sa už bude ťažko naprávať."

(lyv)