MICHALOVCE. Od mája 2008, keď sa v Iuvente Michalovce udiali hneď dve trénerské zmeny (Daniš - Lajčák, Lajčák - Lukačín), februári 2009 (Lukačín - Lamač) a napokon novembri 2009 (Lamač - Petrovskij) je to už štvrtá trénerská zmena v tíme zemplínskeho vicemajstra za posledných 18 mesiacov. Boris Petrovskij je navyše iba druhým zahraničným trénerom v histórii Iuventy.
Na Slovensku ste pomerne neznámy. Ako by ste sa predstavili?
„Narodil som sa a vyrastal v neďalekom Užhorode. Keď som mal pätnásť rokov, začal som sa zaujímať o hádzanú. Keď ma prvýkrát nevzali na vysokú školu, išiel som na základnú vojenskú službu do Ľvova. Ako športovec som sa dostal do armádneho tímu SKA, ktorý patril do prvej pätorky v bývalom Sovietskom zväze. Neskôr patril Ľvov medzi ukrajinskú špičku a hral aj európske poháre. V tom čase sa mi podarilo dostať na Fakultu telesnej výchovy a športu na univerzite v Ľvove. Po jeho vyštudovaní som sa v roku 1998 vrátil domov do Užhorodu, kde som ako čerstvý absolvent začal s trénovaním. V prvých štyroch rokoch som sa venoval mládeži a od roku 2002 som už pôsobil pri ženskom tíme Karpaty. Ako asistent som sa priúčal od takých trénerských kapacít, ako je súčasný kouč ukrajinskej reprezentácie Leonid Jevtušenko alebo aktuálny tréner ruského majstra Dinamo Volgograd Viktor Rjabich. Potom som v Užhorode pracoval už ako hlavný tréner, vlani som s ním skončil v ukrajinskej lige na treťom mieste a v Pohári víťazov pohárov sme to dotiahli do osemfinále, kde sme stroskotali na nórskom Gjerpene. Po sezóne prišla ponuka od Iuventy, ktorú som najprv prijal na post šéftrénera mládeže a teraz som pri ženách.“
Ozaj viete, že ste iba druhým zahraničným trénerom v histórii Iuventy? Tým prvým bol v decembri 1998 váš krajan Jurij Garkavenko.
„Nie, nevedel som o tom. Mimochodom, s Jurijom sme veľmi dobrí priatelia. Poznáme sa dlhé roky. Teraz sa v Spartaku Kyjev venuje mládeži.“
Keď sem Garkavenko prišiel, už čosi vedel po slovensky, keďže predtým viedol aj ženy Partizánskeho. Zhovárame sa po rusky, ale ako zvládnete komunikáciu s družstvom, v ktorom síce máte tri krajanky, ale zvyšok kádra vám veľmi nerozumie?
„Priznávam, že zatiaľ je to môj hendikep. Ale musím sa v slovenčine zdokonaľovať, pretože ja som tu hosť a musím sa prispôsobiť. Zatiaľ mi s prekladom smerom k tímu pomáha asistent Peter Szöllösi, ktorého som poprosil, aby so mnou rozprával výlučne iba po slovensky.“
Dnes máte premiéru na lavičke Iuventy, ktorá sa o 18.00 hod. stretne s posledným Partizánskym. Ste nervózny?
„To rozhodne nie! Teším sa a verím, že dievčatá tunajším ľuďom, ktorí majú hádzanú radi a aj jej rozumejú, ukážu dobrý výkon a víťazstvo. Mne najbližšie zápasy poslúžia skôr na zoznámenie s tímom, z ktorého chcem vyžmýkať čo najviac.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
