Humenčania a návštevníci Vihorlatského múzea nájdu v priestoroch kaštieľa novú sakrálnu expozíciu a kaplnku Panny Márie. Múzeum postupne vráti pôvodnú podobu kaštieľskej kaplnke a s partnerskými múzeami vytvorí ucelený komplex stredoeurópskeho formátu.
HUMENNÉ. V renesančnom humenskom kaštieli vládla vo štvrtok podvečer slávnostná atmosféra. Nepostarala sa o ňu len vianočná výzdoba na nádvorí pri studni nádeje, ale aj schádzajúci sa hostia, ktorí prišli na otvorenie expozície sakrálneho umenia.
Dohodli sa na spolupráci
Začiatkom októbra sa humenský dekan Matej Babčák stretol s predsedom Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Petrom Chudíkom (Smer) a riaditeľom Vihorlatského múzea Vasiľom Fedičom, aby spolu hovorili o budúcnosti využitia priestorov kaplnky Panny Márie v prízemnej časti kaštieľa. Zhodli sa, aby bola čo najskôr sprístupnená verejnosti.
Rovnako rezonovala aj myšlienka religiózneho múzea, v ktorom by bola expozícia dejín cirkvi v Humennom a regióne. Pôvodný obraz Víťaznej Panny Márie, ktorý bol dominantou oltára v kaplnke, zapožičala farnosť múzeu z fary kostola Všetkých svätých v Humennom. PSK ako zriaďovateľ múzea zabezpečí jeho rekonštrukciu. Tá si však vyžiada dlhší čas.
Plány
Šéf múzea V. Fedič uviedol, že svoj zámer konzultovali s Humenčanom - docentom Štefanom Lenčišom z Teologickej fakulty v Košiciach a rozhodli sa kaplnku postupne prebudovať do pôvodnej podoby. Tým dali priestor k vytvoreniu jedinečného komplexu. Priestor pred kaplnkou bude klasickou múzejnou expozíciou s možnosťou rozšírenia. Nástupný priestor poslúži pre krátkodobé výstavy so sakrálnou tematikou. V budúcnosti v ňom uvažujú o dokumentačnom centre zameranom na komplexný výskum dejín náboženstva v regióne.
Pozitívne reakcie
Slávnostné otvorenie si nenechali ujsť hlavne veriaci Humenčania. Júlia Paceková z Humenného netajila, že ju nová expozícia teší: "Dáva to ducha. Ducha života. Lebo Boh je ten, ktorý všetko oživuje. A kde sa on propaguje, kde sa on hlása, vzdáva sa mu úcta, kde sú dvaja-traja v jeho mene, tam je medzi nimi. Tam to všetko povznáša."
Dodala, že v kaplnke by sa mohli v budúcnosti konať aj cirkevné sobáše, pretože pre mnohé páry sú práve takéto historické priestory atraktívne.
Vzácne exponáty z 18. a 19. storočia sú zo zbierok Vihorlatského, Zemplínskeho a Šarišského múzea.
Foto: kor
Expozícia sakrálneho umenia - Dominuje obraz Posledná večera
V novej expozícii prevažujú diela z 18. a 19. storočia. Kaplnke dominuje obraz Posledná večera od neznámeho autora z roku 1770, plastiky svätého Floriána, Rocha a Jána Nepomuckého z Jankoviec, plastika Jána Evangelistu z oltára kostola v Lukačovciach. Zo zbierok Vihorlatského múzea zaujme cenná plastika Zmŕtvychvstania Krista z Lukačoviec. Rímskokatolícky farský úrad v Humennom poskytol oltárne pokrývky, časti liturgického odevu aj stolový kríž. V priestoroch sa niekoľkokrát nachádza kríž - symbol Kristovej obety. Zemplínske múzeum v Michalovciach zapožičalo olejomaľbu Jána Krstiteľa, obraz Svätého Michala z roku 1875 či obraz Smrť Jána Nepomuckého z roku 1795. Silný umelecký zážitok prináša Krížová cesta zapožičaná zo Šarišského múzea v Bardejove.
kor
História kaplnky
- Z materiálov Vihorlatského múzea sa dozvedáme, že prvá zmienka o kaplnke zasvätenej Panne Márii, patrónke Uhorska, pochádza z roku 1654. Boli v nej obrazy Blahoslavenej Panny Márie, dva obrusy, dva drevené svietniky, dve kanvičky a osem maľovaných stoličiek.
- V roku 1749 v nej už boli všetky bohoslužobné predmety, okrem iného aj strieborný zvonček.
- V roku 1797 sa o prístup do kaplnky súdili sestry Drugetové. Prvá z nich, grófka Csákyová, dala zamurovať vstup do chodby severného krídla a tým svojej sestre, grófke Vandernátovej, do nej znemožnila prístup. Kaplnka vtedy bola v severnej prízemnej časti východného krídla.
- Začiatkom 19. storočia sa spomína ako Kaplnka sv. kríža, ktorú používalo panstvo aj ako pohrebnú kaplnku.
- Dnešnú podobu aj nové miesto jej dali v roku 1874 Andrássyovci. Pôvodný oltárny obraz darovali farskému kostolu.
kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
