Rodičia si ospravedlnenky vynucujú od lekárov. Snahy učiteľov a sociálnych pracovníkov stroskotávajú na nezáujme rodičov.
MEDZILABORCE. Základné školy a školské zariadenia Medzilaboriec bilancovali minulý školský rok. Poukázali na ťažko riešiteľný problém záškoláctva.
Absencia vo veľkom
Žiaci Základnej školy (ZŠ) Duchnovičova vymeškali v minulom školskom roku 44 533 hodín. Až 907 z nich bolo neospravedlnených. V ZŠ Komenského vymeškali 44 498 hodín. Riaditeľ školy Milan Bajaj uviedol, že po skúsenostiach z minulých rokov dochádzku monitorovali, a preto môžu za najväčších absentérov označiť žiakov z rómskej komunity na Zámočníckej ulici, ale aj zo sídliska Dukelských hrdinov. V prvom polroku totiž vymeškali 17 937 hodín, z nich 4 802 mali neospravedlnených. V druhom polroku vymeškali 22 518 hodín, z nich neospravedlnených mali až 7 487. Bajaj zdôraznil, že sú v pravidelnom kontakte so štátnymi či mestskými sociálnymi pracovníkmi, no na problém sú prikrátki.
Riaditeľ ZŠ Duchnovičova Ivan Štefanko povedal, že situácia ich núti, aby sa zo vzdelávacej inštitúcie menili na inštitúciu sociálnu. Spolupracujú so špeciálno-pedagogickou poradňou, pedagogicko-psychologickou poradňou, majú rómskeho asistenta aj špeciálneho pedagóga.
Obidve školy vynakladajú v spolupráci s mestskými terénnymi pracovníkmi enormné úsilie, aby rodičov presvedčili o tom, že musia deti posielať na vyučovanie. Ak sú úspešní, deti chodia do školy po pol deviatej, predtým si kupujú raňajky. "O dochádzke sa dá hovoriť ešte ako-tak v septembri, októbri. Potom to ide dole vodu. Keď sa oteplí, už nechodia vôbec," povedal Bajaj.
Lekárka: Nevypíšem? Idú inde!
Riaditelia sa zhodujú, že z mnohých žiakov robia ich rodičia maródov. Vtedy ich nemôžu kompetentné úrady sankcionovať. Deti sú vypísané aj vtedy, keď im nič vážne nie je.
Jedna z troch medzilabských pediatričiek, ktorú sme oslovili, sa posťažovala, že mnohé matky ju v snahe získať potvrdenie o maródke vydierajú. Ak im odmietne papier vystaviť, vezmú si od nej kartu a idú k druhej. Tam sa proces, ak lekárka neurobí matke po vôli, zopakuje. Podľa pediatričky by pomohla rajonizácia. Matky by museli lekárku rešpektovať a nezneužívali by právo na voľný výber lekára prvého kontaktu. Teraz chcú, aby ich deti zostali doma pre hocijakú maličkosť. Najčastejšie sa sťažujú na kašeľ, rôzne bolesti. Lekárky nemôžu nič podceniť, často ich posielajú na drahé odborné vyšetrenia, ktoré obávané diagnózy nakoniec nepotvrdia. O pár dní ich majú v čakárni znovu.
Školy nedokážu rodičov motivovať
Riaditelia škôl aj komunitní pracovníci tvrdia, že mnohé deti by dosahovali úspechy, ak by do školy chodili. Nechodia tam však ani ich rodičia. Na rodičovské združenie prichádzajú paradoxne len tí, ktorí sa o deti vzorne starajú. Bežná škola nemôže rodičov motivovať nijakým "atraktívnym" spôsobom.
Podľa Bajaja je nešťastím, že štát po novom odmeňuje za príkladnú dochádzku rodičov detí, ktoré navštevujú špeciálne základné školy. Rodičom, ktoré majú deti v klasických školách, sa zdá nespravodlivé, že za podobnú dochádzku ich detí oni nič nedostanú. Podľa neho je tento systém scestný: "Ak motivovať, tak len za dobrý prospech."
Nultý ročník pomáha
Bajaj uviedol, že aj napriek problémom zaznamenávajú pokroky. Dobrou stratégiou sa javia nulté ročníky, kde sa šesťročné deti zdokonalia v slovenčine a dobehnú predškolskú výchovu. Priznáva však, že mnoho detí z rómskej komunity aj tak nikdy nedokončí deviaty ročník, pretože povinnej školskej dochádzke pre nich v 16 rokoch odzvoní často v siedmom ročníku.
O probléme sme sa snažili hovoriť s niektorými matkami. Popreli, že deti nechávajú doma úmyselne. Tvrdili, že sú stále choré, lebo žijú v zlých podmienkach. Väčšina nám opakovala, že choré nebudú, ak im dá mesto byt.
Fakty
Tínedžeri rodičmiPodľa riaditeľa Bajaja je problémom aj to, že hoci škola organizuje preventívne besedy o sexuálnom správaní, mnohé 14-ročné žiačky z rómskej komunity sa ešte počas povinnej školskej dochádzky stávajú matkami. Podľa skúseností učiteľov aj terénnych pracovníkov to rodiny ako problém nevnímajú. "Matka sa stará o dcérino dieťa, poberá dávky za opatrovanie a k tomu ďalšie sociálne dávky. Riešia len to, kam sa v malých bytoch pomestia," povedal.
Mladé matky už ďalej v štúdiu na stredných školách nepokračujú. Len minimum chlapcov, ktorým sa v 16 rokoch končí povinná školská dochádzka, pokračuje v štúdiu ďalej. Zväčša ostávajú doma na podpore. Komunitný pracovník Peter Fecura uviedol, že sa ich snažia k štúdiu motivovať, no najčastejšie sa stretávajú s názorom, že sa to neoplatí, lebo aj tak si nenájdu robotu. Tento postoj prevláda aj v názore rodín na posielanie detí do školy. A nezastrašia ich vraj ani príklady z okolia, keď rodičov záškolákov stíha polícia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
