Ľuďom v núdzi pomáha charita

Podľa neoficiálnych informácií žije na území Humenného a aj v jeho okolí približne 60 ľudí, ktorí sa z rôznych príčin ocitli na ulici.

Bezdomovcom, ľuďom bez kľúča od domova, podávajú pomocnú ruku nielen mesto, úrady, ale aj charitatívne organizácie. Počas tohtoročných sviatkov v zimnom mrazivom počasí sa dostane pomoci tým, ktorí o ňu požiadajú. Mnohí ich však strávia v improvizovaných príbytkoch za asistencie nezáujmu okolia, ale aj vlastnej rezignácie.

HUMENNÉ. V stredu 23. decembra sa v Charitatívnom sociálnom centre (CHSC) v Humennom, ktoré zastrešuje Arcidiecézna charita Košice, stretnú za štedrovečerným stolom bezdomovci, ale aj osamelí ľudia. Kým osamelým nechýba nad hlavou vlastná strecha, ľudia bez domova prídu k sviatočnému stolu z tých najbizarnejších miest v meste a okolí, kam sa uchýlili.

Bez domova sú aj ženy

Stanislav Čura, poradenský pracovník CHSC v Humennom uviedol, že na území mesta alebo v jeho okolí žije podľa ich odhadov 60 a možno aj viac bezdomovcov: "Z nich jednu tretinu tvoria ženy." V centre pomáhajú osamelým, postihnutým a všetkým ľuďom, ktorí o to požiadajú. Vykonávajú špecializované poradenstvo, terénnu sociálnu prácu, pomáhajú vybavovať dávky v hmotnej núdzi či pomôcť pri sprostredkovaní zamestnania na Slovensku aj v zahraničí. Stálymi klientmi sú aj bezdomovci. Týždenne ich príde do centra pravidelne 15 až 20, ďalší chodia nepravidelne. V čase vyplácania sociálnych dávok je ich ako šafranu. Po dňoch, keď si doprajú o čosi viac, sa však znova vracajú do charity. Každý pracovný deň už od rána si tu môžu dať sýtu polievku. Každú stredu môžu požiadať o teplé oblečenie zo "šatníka" charity.

V kurze je teplá obuv a šatstvo pre deti

Čura uviedol, že za jedno veľké vrece šatstva od bezdomovcov žiadajú euro. Povedal, že to má totiž výchovný účinok: "Keď dostávali všetko zadarmo, nevážili si to, často predávali. Keď však za niečo zaplatia, považujú to za svoje a vážia si to." Šatstvo do charity prinášajú ľudia. Stačí ak je v dobrom stave a vyprané. V týchto dňoch ho však nie je nazvyš. "Rodiny v hmotnej núdzi sa na nás obracajú s prosbou o teplé oblečenie. Hlavne pre školopovinné deti. Potrebujú aj detskú teplú obuv. Tú potrebujeme aj pre dospelých, rovnako ako teplé oblečenie, hlavne športové vetrovky," povedal.

Pomáhať nie je ľahké

Kapacita útulku pre bezdomovcov, ktorý je na území mesta v správe VÚC Prešov, je naplnená. Charita má zmapovaných päť miest v Humennom a jedno pri Lackovciach, kde žijú v skupinkách. Mnohí sa stali bezdomovcami po návrate v detských domov, reedukačných centier, výkonu trestu, rozvodom a mnohých dostal na ulicu alkoholizmus. Čura spomenul tridsiatnika Marcela: "Býval vo Víťazovciach na družstve. Dom, v ktorom s rodinou žil, vyhorel, keď mal Marcel dvanásť rokov. Prišli do Humenného, no zostal žiť na ulici. Bez sociálnej podpory tam žije doteraz." Doplnil: "Je to ťažké. Niektorí ľudia zo subjektívnych dôvodov pomoc odmietajú. Na jednej strane je vôbec úspech, ak sa nám ich podarí presvedčiť, že im chceme pomôcť."

Vízie do budúcnosti

CHSC v Humennom by chcelo svoje služby skvalitniť a plány, ktoré majú, si svojím spôsobom vynucuje aj realita. Čura uviedol, že v priebehu budúceho roka by sa chceli v spolupráci s mestom, VÚC Prešov alebo inými charitatívnymi organizáciami pokúsiť o vybudovanie nízkoprahového denného centra, práčovne a aj strediska osobnej hygieny. Jeho vzorom sú aktivity gréckokatolíckej charity v Prešove, kde takéto projekty úspešne uviedli do života. "Bude úplne jedno, kto to zastreší, len nech tým ľuďom pomôžeme," povedal.

Prečo pomáhajú?

"Ak si odmyslíme to, že všetci sú naši blížni, hoci nie všetci sme veriaci, tak sú to naši spoluobčania, ktorí tu s nami žijú. Niektorí sa rozhodli takto žiť dobrovoľne, iní z objektívnych príčin, ďalší sa narodili do zlých podmienok a nemali iné východisko ako žiť na ulici. Len kvôli tomu, že sme ľudia, že sú to naši spoluobčania, len kvôli tomu im treba pomôcť zlepšiť im aspoň troška ten životný štandard, ktorý majú," povedal Čura. "Zo svojej praxe viem, že ak pomôžem hoci len jednému z desiatich, je to pre mňa úspech. Aj tomu jednému ak dokážem pomôcť, veľa znamená," uzavrel.

Žijú medzi nami. Na ulici

Na železničnej stanici v Humennom sa na lavičkách pravidelne trasú dvaja bezdomovci. Uviedli, že tam im je najlepšie. Povedali, že do útulku do bezdomovcov ísť nechcú, pretože tí, ktorí sú tam, sa im zdajú nebezpeční. Jeden z mužov má boľavú nohu. Obaja priznali, že keď dostanú sociálne dávky, buď peniaze prepijú, alebo splácajú požičané. U seba nemali ani cent. Ak by im niekto okamžite ponúkol strechu nad hlavou, neodmietli by. Pred poštou v centra mesta je stálou štamgastkou dievčina, ktorá sedí na zemi a pýta peniaze. Prezradila, že sa volá Albína a má 18 rokov. Po návrate z detského domova vraj žila v Trebišove u tety. Ona a jej manžel ju údajne týrali a trestali, ak nechcela žobrať. Utiekla ku kamarátom do Humenného. Žije s nimi v "chyžke" pri Laborci. Pravidelne chodí do charity a vraví, že vďaka nej je vraj čistá, najedená aj oblečená. O svojej budúcnosti nerozmýšľa. V "chyžke" je jej vraj dobre a má už aj "manžela". Peniaze si pýta od ľudí vraj len preto, lebo jej sociálnu dávku vraj poberá jej teta. Ak by sa pre ňu našlo miesto v nejakom útulku, vraj by neodmietla.

(kor)

Podarilo sa mu "vrátiť sa"

Oslovili sme aj Ľuboša, ktorý síce nie je Humenčan, no na ulici v Bratislave si "odžil" štyri roky. Povedal, že u bezdomovcov zohráva veľkú rolu alkohol. Motivácia prestať im chýba, závislosť, naopak, prehlbuje ich sociálne vylúčenie. "Paradoxne to, že sa vzdajú alkoholu, ich môže priviesť k nejakej šanci, ako sa z tej situácie dostať. To je celý fór. Jednoducho povedané, ťažko spraviť." Povedal, že jemu pomohlo protialkoholické liečenie, na ktoré šiel vďaka súdnemu príkazu. "Ja som štátu vďačný, že obetoval 2 987 eur (90-tisíc Sk). Už 3 a pol roka abstinujem. To sa nedá zaplatiť, keď jedného človeka vrátite do života." Na Vianoce, ktoré prežil na ulici, nezabudne. Zvlášť na jedni zo štyroch. V činžiaku, v ktorom prespával, svojím chrápaním rušil štedrú večeru. Jedna rodina mu namiesto toho, aby na neho zavolali policajtov, priniesla vianočnú kapustnicu." Na týchto ľudí doteraz nezabudol.

(kor)