KRÁĽOVSKÝ CHLMEC. Mesto eviduje pohľadávky v celkovej výške asi 380-tisíc eur. Okrem odpadu sú v tom aj podlžnosti na nájomnom vo výške 83-tisíc eur či na miestnych daniach 55-tisíc eur. Alarmujúce je, že dlhy za odpad predstavujú dve tretiny všetkých pohľadávok mesta.
Dlhujú obyvatelia aj podnikatelia
Prednosta mestského úradu Ladislav Švistun uviedol, že dlhy za odpad sú jediným fenoménom v ekonomike samosprávy, ktorý sa vymyká normálu, inak je jej finančné hospodárenie stabilné a vyrovnané: „Dôvodom vysokých pohľadávok za odpad je nedisciplinovanosť obyvateľov. Problémy sú nielen u fyzických osôb, ale aj u podnikateľov."
Mesto využíva všetky právne páky, aby podlžnosti získalo späť. Upomienky, splátkové kalendáre, výzvy na zaplatenie, ba aj vymáhanie súdnou cestou cez exekúcie sú však málo efektívne. Všetkými právnymi spôsobmi sa podarí mestu vymôcť len asi 30 percent pohľadávok: „Pokiaľ ide o exekúcie, veľmi často ide o ľudí v hmotnej núdzi, ktorí nemajú žiadny majetok. Efekt exekúcií je preto minimálny."
Ťažké srdce má mesto aj na niektorých podnikateľov: „V zozname dôležitosti je u nich odpad na jednom z posledných miest. Často uhradia poplatok až po opakovaných upozorneniach. Navyše, mnohé firmy sú v likvidácii a dlhy za odpad sa stávajú nevymožiteľnými." Každý rok preto v sumári pribudne pohľadávka za odpad. Nebude to inak ani teraz. Do konca novembra 2009 mestu od podnikateľov chýba len za tento rok za odpad asi 22 300 eur. Ďalších 28-tisíc eur „nabalili" bežní obyvatelia.
Neplatičov musia riešiť zo spoločnej kasy
Háčik je v tom, že napriek pohľadávkam u obyvateľov si mesto záväzky voči dodávateľskej firme Fúra, ktorá zabezpečuje odvoz odpadu, plniť musí: „Ročne nás to stojí asi 180-tisíc eur, ale príjem od obyvateľov sa pohybuje len na úrovni asi 160-tisíc za predpokladu, že všetci budú platiť, čo sa nedeje. Ten rozdiel mesto musí dotovať z bežných príjmov, čo je na úkor všetkých, teda aj tých, ktorí poctivo platia."
Švistun uviedol, že rovnaký problém riešili aj vlani a navrhli opatrenia na zníženie výdavkov za odpad. Jednou z ciest je zlepšenie separovania, ktoré financuje Recyklačný fond. Chcú znížiť aj počet vývozov, v pláne je vytvorenie kompostoviska na biologický odpad či dočasnej skládky na stavebný odpad, ktorý sa neskôr môže použiť ako podložie pri opravách ciest.
Pôvodne plánovali zvýšenie poplatkov už na tento rok. Napokon však došlo k dohode s firmou Fúra, aby znížila ceny za vývoz o 10 percent: „S podmienkou, že v roku 2010 už ceny pôjdu hore."
Fakty
Poplatky zvyšujú o 10 percent
Návrh všeobecne záväzného nariadenia o odpadoch, ktorým sa zvýšia poplatky pre obyvateľstvo, poslanci prerokovali v polovici decembra. Naposledy sa menili v roku 2007. Na budúci rok všetci zaplatia o 10 percent viac ako doteraz.
Poplatok pre bežných obyvateľov sa zvyšuje zo 16,43 eura ročne za osobu na 18,25 eura. Podnikatelia za kuka nádobu zaplatia ročne namiesto doterajších 86,63 eura už 94,64 eura. Za 1 100-litrový kontajner sa poplatok zvyšuje zo súčasných 472,01 eura na 515 eur ročne.
Spolu by tak malo za odpad do mestskej kasy v roku 2010 pritiecť asi 179-tisíc eur. Za predpokladu, že každý zaplatí, čo má. Výsledok bude jasný až na konci roka 2010. Už teraz je však zrejmé, že Fúre bude mesto musieť za odvoz zaplatiť o 20-tisíc viac, teda asi 199-tisíc eur.
Primátor mesta Jozef Balog (nez.) upozornil, že ľudia si na to musia zvyknúť, keďže ceny za likvidáciu odpadu budú stále rásť. Pripustil, že mesto musí zvýšením poplatkov vykryť aj straty za neplatičov. Pripomenul, že mnohí ľudia si zvykli za odpad neplatiť: „Keď im príde upomienka, chodia to reklamovať na úrad. A veľmi sa čudujú, že majú niečo zaplatiť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
