movraždu.
HUMENNÉ. Vo štvrtok 17. decembra pred jedenástou hodinou v noci málokto tušil, že na Sídlisko III si to k prvému vežiaku na Laboreckej ulici namieril 19-ročný Humenčan, aby tam skoncoval so svojím životom. Tri hodiny predtým nastúpil do služby nadporučík Michal Helemik z Úradu justičnej a kriminálnej polície v Humennom z odboru kriminálnej polície, oddelenia pátrania. Išlo o jednu z nočných služieb, keď mal na starosti ochranu objektov.
Mladý muž stál na kraji strechy
Od ôsmej mali spolu s kolegom poručíkom Pavlom Černegom bežnú nočnú, nič mimoriadne sa nedialo. O jedenástej im operačný dôstojník oznámil, aby preverili oznam, že na vežiaku na Laboreckej 1 stojí na streche muž a pravdepodobne sa chce zabiť.
„Jeho siluetu na rohu strechy sme videli už z cesty. Pod blokom sme boli za dve minúty, prišli aj hasiči a mestskí policajti," hovorí Michal.
Dvere na jednu časť strechy im pomohol otvoriť domovník. Zasahujúcim sa naskytol pohľad na mladého muža, ktorý bol oblečený len v tenkej mikine. Stál na samom okraji strechy, na jej rohu. Za jeho chrbtom bola prázdnota. „Kolega Pavel hovoril - On spadne, on spadne," spomína na prvé sekundy Michal. Hovorí, že príchod toľkých ľudí na strechu mladého muža znervóznil: „Vykríkol, že sa nebude baviť so všetkými, že chce len jedného. Hovoril aj, že chce lekára."
Michal: Mal by som ho pred očami
Nadporučík Helemik sa potreboval dostať k mužovi bližšie. V ceste na časť strechy, kde bol, mu stáli zamknuté dvere. Kým ich otvárali, s mužom sa snažil čo najpokojnejšie komunikovať poručík Černega. Mladík sa upokojil, až keď sa všetci stiahli zo strechy na schodisko. Zoči-voči nemu zostal sám len Michal. Hovorí, že mladý muž stál na samom kraji strechy otočený chrbtom k mestu.
„Strach z výšky som nemal, nepociťoval som ani stres. Mal som len zlý vnútorný pocit, že ak by sa mykol, alebo urobil čo len jeden náhly pohyb, tak by spadol. Do konca života by som ho mal pred očami," spomína.
Prvé, čo sa opýtal bolo, či môže ostať a rozprávať sa ním. Mladý muž súhlasil a hneď po prvej vete sa Michala opýtal, či mu môže tykať a povedal mu, ako sa volá on. Michal bol v takejto situácii po prvý raz v živote. Zachoval rozvahu a začal sa s mužom, od ktorého ho delili len dva metre, zhovárať ako s priateľom: „Snažil som sa z neho dostať, prečo tam stojí. Či sa jeho problém nedá vyriešiť aj inak..."
V skoku videl jediné východisko
„Hovoril som mu, že každý človek má nejaký problém. Že to, že som ja práve v robote neznamená, že problémy nemám. Opakoval som mu, že skočiť dole nie je riešenie," vynára sa Michalovi z pamäte.
Z mladíka postupne vyšlo, že ho k činu donútila jeho situácia, ktorú pokladal na zúfalú. „Povedal, že život ho nebaví a jediné riešenie je skok dole," hovorí Michal.
Mladý muž sa mu postupne zdôveril so svojimi problémami. Trápili ho vážne problémy v rodine, mal problémy so zamestnaním aj bývaním. Svoju budúcnosť videl čierne. Okolo seba nemal zrejme nikoho, kto by ho bol vypočul a pomohol mu. „Radil som mu, nech to nevzdáva. Nech skúsi zmenu, aby odišiel z Humenného. Aby si našiel prácu aj ubytovanie v inom meste, aby zmenil prostredie," hovorí Michal. Nočný chlad a ostrý vietor znásobovali pocit zimy. Mladík bol skrehnutý a ruky už mal od zimy bordové. Po štvrťhodine požiadal o cigaretu.
Rozhodol sa žiť
Na streche boli nefajčiari, no Michal si spomína, ako mu niektorý z hasičov v rýchlosti hodil škatuľku cigariet so zapaľovačom. „Položil som ju dva metre pred neho a povedal som, nech si po to príde. Stál, rozmýšľal asi tri minúty a potom sa pohol smerom ku mne," vraví Michal.
Na streche zostali sami, kým mladý muž dofajčil. Ešte sa zhovárali a Michal mu vysvetlil, že nablízku je lekár, ktorý mu pomôže, podá liek. Mladík sa upokojil a spoločne s Michalom zišli zo strechy. Vo výťahu sa viezli spolu s poručíkom Černegom. Pocit, že ho prehovorili, aby sa nezabil, im dával eufóriu: „Nadľahčili sme to a povedali sme mu, že mrznúť sa dá predsa aj inak, ako na streche, nie?"
Veria, že všetko zvládne
Michal hovorí, že pozná cenu ľudského života. Počas svojej dvanásťročnej práce u polície videl veľa nešťastí a tragédií hlavne ako dopravný policajt. „V to ráno 18. decembra som šiel zo služby domov naozaj s dobrým pocitom," uzatvára skromne.
Mladý Humenčan je v súčasnosti v starostlivosti odborných lekárov. Po návrate z nemocnice ho bude čakať bežná realita. Michal a všetci, ktorí v tú noc zabojovali o jeho život veria, že pomocnú ruku mu podá niekto oveľa skôr ako v ten deň, krátko pred Vianocami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
