HUMENNÉ. Humenčania Irena a Jaroslav Kampovci už roky žijú na Sídlisku II. Aj keď im život priniesol do cesty všelijaké prekážky, dokázali, že spoločne sa dá zvládnuť všetko.
Do oka si padli na zábave
Pani Irenka je rodenou Kudlovčankou. Spomedzi 11 súrodencov bola najstaršia. Ako 14-ročné dievča už v roku 1955 začala pracovať na stavbe Sídliska I v Humennom. Robila "svačinárku". Tak ju volali, pretože roznášala stavbárom z Chemkostavu jedlo. "Robila som aj žeriavničku," podotkne. Pán Jaroslav sa narodil v Užhorode, do vojny žil v Stakčíne, neskôr v Humennom. Na vojenčinu narukoval k pohraničiarom na Šumavu kde si odkrútil skoro tri roky. Keď sa vrátil do civilu, robil v ostravskej bani, potom sa zamestnal v Chemkostave. Vybral sa s priateľmi na tanečnú zábavu do Humenného. "Pamätám si to presne. Bolo to 6. februára 1959. Ja som mala sedemnásť, bola tam so mnou mama," hovorí Irenka. Potom, čo sa dvojica mladých ľudí stretla v tanci, Jaroslav Irenku odprevadil domov. Chodili spolu do 24. októbra 1959, keď sa vzali. Svadbu mali skromnú, ale zato veselú.
Ľahké to nemali
Spočiatku bývali na slobodárni, v roku 1962 dostali byt na Sídlisku II, kde žijú doteraz. Manželom sa narodili štyri deti - Katka, Jaro, Janík a Lenka. "Katka má už dvoch synov a od jedného máme aj prvé pravnúčatko. Jarko má dcérku, Janík syna a dcéru a najmladšia Lenka má tiež syna a dcéru," hovoria s tým, že deti aj vnúčence im robia veľkú radosť. Irenka však spomína, že ako mama štyroch detí to ľahké nemala. Manžel bol ako stavbár často preč a s deťmi ťahala domácnosť sama. "Robil som na stavbách od Uliča až po Litvínov maliara. Mala to s nimi ťažké," hovorí Jaroslav. Irenka v roku 1970 nastúpila robiť do Reštaurácií, neskôr robila v nemocničnom bufete, potom 15 rokov v bufete Chemkostavu do svojich 63 rokov. A ako upratovačka na troch miestach v Humennom to ešte ďalej potiahla, aby mohli zabezpečiť vysokoškolské štúdiá pre najmladšiu dcéru Lenku. "Na všetko sme sa museli zmáhať, začínali sme z ničoho," spomínajú manželia.
Čas na radosť z detí a vnúčat
Deti a vnúčatká ich prekvapili a zorganizovali oslavy ich zlatej svadby, ktoré manželov potešili, a aj dojali. Keď sa obzrú dozadu, vidia, že spoločne prekonali nielen pekné, ale aj ťažké chvíle, a že sa za ten čas spoločného života aj zmenili. Irenka hovorí, že jej manžel je teraz v dôchodku naozaj ideálny. "Veru, vypil som si, prestal som. Fajčil som. Tiež som prestal," hovorí Jaroslav s tým, že ho to samého teší. Jeho manželka zostala podľa neho stále rovnaká: "Pracovitá a starostlivá." Manželia hovoria, že receptom na dlhoročné manželstvo je okrem lásky aj tolerancia a vzájomné porozumenie. Za mlada si dovolenku dovoliť nemohli. "Teraz by sme už aj išli, ale pre choroby sa už nedá," smejú sa. Ich spoločným želaním je, "aby si sme kus ešte spolu prežili a poradovali sa s deťmi a vnúčatkami".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
