Počet stálych zamestnancov odštepného závodu Vojenských lesov a majetkov v Kamenici nad Cirochou sa rapídne znížil. Na kamenickej správe zostalo len nevyhnutné minimum. Ministerstvo obrany argumentuje opatreniami, pod ktoré sa z veľkej časti podpísala kríza. Väčšinu zamestnancov nahradia živnostníci a špecializované firmy.
KAMENICA NAD CIROCHOU. Podľa našich informácií pracovalo na konci bývalého režimu v odštepnom závode vojenských lesov v Kamenici približne 600 až 700 zamestnancov. Aktuálne ich podľa našich zdrojov zostal len zlomok - asi dvadsať.
Bývalí zamestnanci šli na živnosť
Hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela uviedol, že reštrukturalizácia prebieha na všetkých prevádzkach Vojenských lesov a majetkov SR, š. p. Pliešovce minimálne šesť rokov. Za ten čas podľa neho odišlo z kamenického závodu 60 zamestnancov. Z koľkých, neuviedol. Ani to, koľko by ich tam malo zostať. Dôvodom zmien je podľa neho to, že štátny podnik musí operatívne reagovať na nové vnútorné a vonkajšie faktory ovplyvňujúce jeho chod. Informoval, že po novom lesnícke činnosti v ťažbe, odvoze dreva a vo výchove lesa zabezpečujú všetci bývalí zamestnanci, ale už ako živnostníci. Koľkí, nešpecifikoval.
Odstránili prezamestnanosť
Hovorca doplnil, že sa snažia, aby nelesnícke činnosti pre podnik vykonávali špecializované firmy. "Vykonávanie niektorých opätovne ponúkame vlastným zamestnancom v rámci dohôd o pracovnej činnosti alebo živnosti," povedal.
O aké aktivity ide, nešpecifikoval. Dodal, že prepustili aj vodičov služobných áut. Odchod ľudí z administratívy podmienilo zavedenie informačných technológií. Vylepšili podnikový server s tým, že niektoré kompetencie zamestnancov kamenického závodu prevzali zamestnanci generálneho riaditeľstva v Pliešovciach. "Nemalá časť zamestnancov odchádza z firmy prirodzene bez potreby ich náhrady." Koľko je to "nemalá časť", neupresnil.
Kríza urobila škrty cez rozpočet
Gemela priznal, že vojenské lesy k niektorým zmenám mimo plánu prinútila kríza. Zasiahla odberateľov dreva. Pocítili vraj aj pokles cien nimi vyrábaných tovarov zo surového dreva.
"V priebehu dvoch rokov došlo k zníženiu tržieb za drevo o niekoľko stotisíc eur oproti minulosti. Terajšie ceny dreva sú na úrovni spred 10-15 rokov," povedal.
K tomu sa vraj pridružila aj platobná nedisciplína odberateľov a tržby za drevo výrazne klesli. Finančnej pomoci od rezortu obrany sa nedočkali.
"Vojenské lesy nie sú napojené na rozpočet ministerstva obrany, ako si to mnohí myslia," vysvetlil hovorca s tým, že financie na obhospodarovanie lesov si musia na seba zarobiť sami.
Budúce podmienky majú jasné
Kamenický závod by mal podľa hovorcu v budúcnosti fungovať s menším riadiacim tímom s vysokou lesníckou odbornosťou. Plnenie dlhodobých investičných zámerov závisí od vývoja na trhu s drevom. Podotkol, že závod znevýhodňuje jeho poloha. Tá sa podpisuje pod náklady na dopravu surového dreva. Vysvetlil, že musia naďalej zabezpečovať podmienky pre lesnú výrobu - údržbu lesných ciest a lesných skládok dreva. Keďže pod Vihorlatom pramenia riečky zásobujúce región vodou, nesmú opomenúť technické opatrenia na zabezpečenie a zachovanie kvality vody.
Na prvom mieste bude zvyšovanie tržieb za predané drevo s tým, že neuberú na kvalite v obhospodarovaní lesa a manipulácii s drevom. Zachovajú aj predaj biomasy. V minulom roku jej odtiaľ predali 6-tisíc metrov kubických a v tomto trende budú pokračovať aj v roku 2010.
Do lesov aj naďalej len s povolenkou
Hovorca dodal, že chcú zachovať a vylepšiť aj služby pre poľovníkov. Perličkou je, že napriek zmenám do vojenských lesov bude môcť verejnosť aj naďalej vstúpiť len s povolenkou od Vojenského obvodu Valaškovce: "Systém ich vydávania sme pre obyvateľov dotknutých obcí a ich obyvateľov zjednodušili," tvrdí hovorca. Po novom si dedinčania povolenky vybavujú na obecných úradoch.
Poznámka
Prezieravá mlčanlivosť?
Vivat! Vojenské lesy sa chcú správať efektívne. Redukujú počet zamestnancov. Čosi nevídané pre štátny podnik.
Toľko pochvala. A teraz pár otázok. Prečo je hovorca taký skúpy na čísla? Prečo nepovie, koľkí bývalí zamestnanci už pracujú a koľkí budú pre lesy pracovať ako živnostníci? Nebodaj preto, aby sme si nemohli porovnať, či náhodou súčasné mzdy, ktoré dostávajú, nie sú nižšie, ako to, čo lesy napokon v budúcnosti zaplatia živnostníkom a firmám?
A ešte otázočky pre pani ministerku Tomanovú (Smer), strážkyňu sociálnych práv a pre pána ministra Počiatka (Smer), strážcu štátnej kasy. Furt kritizujete firmy, že ľudí prepúšťajú a dohadujú si s nimi spoluprácu na živnosť, aby štát ukrátili na daniach a odvodoch. Teraz to robí štátny podnik. V tomto štáte máte moc vy, páni a dámy zo Smeru. Čože zrazu mlčíte? Kde je vaša kritika? Či vaše vlastné pravidlá majú platiť pre všetkých, len nie pre vás?
Klaudia Jurkovičová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.