Cestujúcich v Trebišove víta dom hrôzy

Ošarpaná fasáda, v interiéri ani jediná lavička pre cestujúcich. Obchodíky ani bufet tu nenájdete. Nie je tu nič, len toalety, smrad a zima. Tak vyzerá autobusová stanica v Trebišove.

TREBIŠOV. Cestujúci čakajú vonku. Zhodli sa, že budova pripomína skôr dom hrôzy ako miesto, ktoré má vítať návštevníkov mesta. V čom je problém? Budova patrí mestu, pozemky pod ňou SAD Michalovce. O usporiadaní vzťahov rokujú už roky. Bez výsledku. Doplácajú na to obyčajní ľudia.

Cestujúci sú nespokojní

Krátka návšteva autobusky každému stačí, aby si vytvoril obraz. Študenti, ľudia pracujúci v meste aj občasní cestujúci na ňu majú rovnaký názor - dom hrôzy, hanba, nedôstojné. Žiadajú, aby sa to zmenilo. Problém je, že pozemky patria michalovskej SAD, ale budova mestu Trebišov. K dohode medzi samosprávou a súkromným dopravcom stále nedošlo. Vlani koncom októbra už pohár trpezlivosti pretiekol aj poslancom. Dohodli sa na vytvorení pracovnej skupiny, ktorá má hľadať riešenia. Jej zloženie ani jej výstupy nie sú známe.

O stav budovy sa koncom decembra 2009 zaujímal poslanec Ján Grega(SNS): "Budova je nefunkčná, treba to akútne riešiť. Sú tam nájomcovia, ale nemôžu to užívať."

Primátor mesta Vladimír Anďal (KDH) na to reagoval opisom stavu rokovaní s SAD. Vysvetlil, že v spoločnosti došlo k zmene akcionára: "Ešte sme to neukončili." Uviedol, že výstup z rokovaní pôjde do komisií, a potom do zastupiteľstva. Kedy, nepovedal.

Gregu rozvláčne vysvetlenie vytočilo. Reagoval, že ho zaujíma, ako mesto vyrieši havarijný stav. Jasnej odpovede sa nedočkal. Len prísľubu, že úradníci to celé preveria.

Bez výsledku rokujú už roky

Na výsledok rokovaní o autobusovej stanici sme sa koncom januára 2010 pýtali hovorcu radnice Rastislava Petroviča. Pripustil, že časť budovy, kde je čakáreň, je stále nefunkčná: "Je ponuka, aby SAD budovu získala kúpou alebo zámenou."

Verdikt ešte nepadol. Mesto má dokonca domyslené aj to, ako sa vyhnúť novele zákona o majetku obcí. Dražbe či verejnej súťaži na otrasnú budovu môže predísť, ak tri pätiny poslancov zahlasujú za predaj alebo zámenu pre SAD.

Podľa jeho slov riešenie brzdí aj iný problém - záujmy Košického samosprávneho kraja zaviesť integrovaný systém dopravy v dvoch modelových mestách - Trebišove a Moldave nad Bodvou: "To s tým tiež súvisí. Ale hlavne všetko závisí od akcionárov SAD. Rozhodnúť sa majú do konca prvého kvartálu 2010."

Autobuska ako slovenská rarita

Generálny riaditeľ SAD Gejza Sačko sa odkúpeniu alebo zámene nebráni. Priznal, že hoci je postoj oboch strán k vyriešeniu dlhodobého problému rovnaký, prístup k majetku nie. "Nástupištia, ktoré nám patria, aj časť budovy mesta v prenájme udržujeme. Dali sme von lavičky, aby cestujúci mali kde byť. Budovu, kde je čakáreň, mesto neudržuje, hoci je to vstupná brána do mesta pre každého, kto sem pricestuje. Robí nám to zlé meno po celom Slovensku - cestujúcich nezaujíma, že nám to nepatrí. Berú to tak, že je to naše."

Pripustil, že nikde inde na východe republiky také nedôstojné priestory autobusovej stanice nie sú. Aj to, že čakacie priestory a zastávky pre cestujúcich má v lepšom stave dokonca väčšina obcí...

Anketa

Radšej čakajú vonku, dnu to neriskujú...

Mária, dôchodkyňa, Nový Ruskov: "Strašné, katastrofa. Rómovia majú vo vnútri zasadačku, fajčí sa tam. Všade smrad zo záchodov. Nikde inde som také čosi nevidela. Vôbec sa tam nedá vydržať, nie je tam ani jedna lavička a je tam strašná zima. Preto všetci radšej stojíme vonku. Je to hanba celého mesta."

Ivana, študentka, Plechotice: "Kedysi v detstve som vnútri čakávala na autobus. To už teraz neplatí. Väčšinou sú tam rôzni nebezpeční ľudia, dnu v čakárni to ani neriskujem. Navyše, je tam zima a nie je si kde sadnúť. Už to neplní svoju funkciu. Preto radšej prídem presne pred odchodom autobusu."

Ľubomíra, pravidelná cestujúca, Černochov: "Autobusom chodím pravidelne. A môj manžel je autobusár, takže so stanicou máme skúsenosti obaja (smiech). S tým rozdielom, že autobusári majú toalety vo svojich priestoroch, ktoré si udržujú. Ale nešla by som tam aj kvôli tomu, že je tam zima a nie sú tam lavičky. A zdržujú sa tam asociáli. Riskovala by som svoje bezpečie a vlastne aj zdravie."

Kvetoslava, dôchodkyňa, Trebišov: "Ja, našťastie, cestujem málo, ale naša stanica - to je hanba. Zima, smrad, bezdomovci, žiadne lavičky, každý to pozná. Pamätám si ju v lepších časoch. Pekná budova, novinový stánok, dnu lavičky, bufety, toalety. Dokonca jedáleň, kde sa človek mohol naobedovať. A teraz je to v takomto stave. Dom hrôzy. Žiaľbohu."