A práve tie im väčšina bežných smrteľníčok mohla v tom čase len závidieť. Niektoré po sebe nechali závan tajomna.
HUMENNÉ. O obyčajných ženách, ktoré žili v minulých storočiach v Humennom, toho veľa nevieme. Keďže neboli urodzené, nikto o nich nepísal, neportrétoval ich. Bola to len výsada šľachtičien, o ktoré nebola za celé stáročia v humenskom kaštieli núdza. Aj preto sa o nich v podobe archívnych listín či portrétov zachovali niektoré informácie až do dnešných čias. S Ivanou Strakošovou, zástupkyňou riaditeľa Vihorlatského múzea, sme sa za tými najzaujímavejšími pozreli do minulosti.
Grófke Kataríne písala sama kráľovná
Strakošová hovorí, že postavenie žien z rodu Drugethovcov bolo v stredoveku významné a rešpektovali ich nielen šľachtici, ale aj pomazané hlavy. Dôkazom toho je list poľskej a švédskej kráľovnej Constancie, ktorá v roku 1620 napísala list Kataríne Nádašdyovej, inak dcére povestne známej Alžbety Báthoryovej.
Kráľovná list grófke Kataríne napísala po tom, čo zomrel jej manžel Juraj III. Drugeth. Uvádza v ňom, že jej sľubuje svoju podporu. "To dokazuje, aké vysoké postavenie grófka mala, keď jej napísala samotná kráľovná," hovorí Strakošová.
Historik Štefan Lenčiš vo svojej publikácii Šľachtický rod Drugethovcov z Humenného píše o manželovi grófky Kataríny, že za svojho života, okrem iného, pripravil s palatínom Jurajom Thurzom a so svojím švagrom Petrom Zichym plán na záchranu majetkov svojej svokry Alžbety Báthoryovej. Plán vyšiel - časť majetkov zdedila grófka Katarína. Rovnako svoju svokru zachránil pred trestom smrti.
Strakošová na margo grófky Kataríny pripomína, že na svojich majetkoch prichýlila počas prenasledovania kalvínov. Lenčiš o jej manželovi píše v súvislosti, že konvertoval na katolícku vieru a do Humenného povolal jezuitov.
Hostiteľka
Strakošová dvíha zo zabudnutia aj grófku Teréziu Keglevičovú, manželku Žigmunda II. Drugetha, ktorý bol posledným mužským potomkom tejto rodiny v Humennom.
Podľa Lenčiša Žigmund v mladosti veľa cestoval a ako zbožný muž si z cesty za pápežom Inocentom XI. priniesol do Humenného vzácny ruženec a aj relikvie svätého Bonifáca. Tie sú doteraz najväčšou vzácnosťou kostola všetkých svätých v Humennom.
Jeho manželka Terézia, pôvodom Chorvátka, žila v ťažkých a nepokojných časoch stavovských povstaní. Najhoršie to bolo, keď v roku 1683 vypuklo povstanie Imricha Thökölyho, do ktorého sa primontoval aj sám Žigmund. Až tak, že ho uväznili v Košiciach, odkiaľ utiekol.
Podľa Lenčiša sa malo v Humennom 10. augusta 1707 zastaviť aj samotné knieža František II. Rákoczi a ubytovať sa u grófky Terézie, ktorá sa medzičasom stala vdovou. V humenskom kaštieli sa zdržal do 20. augusta 1707. Na tom by nebolo nič zlého, keby jeho urodzenosť nedotiahla aj s množstvom vojakov, dvoranov, služobníctva a vozov.
Strakošová hovorí, že hostiť takúto návštevu toľko dní musela byť pre grófku poriadna fuška. "Ukázala sa ako výborná hostiteľka, organizátorka. V dnešných časoch by sme o nej mohli povedať, že mala vynikajúce manažérske schopnosti," povedala Strakošová.
Z Lenčišovej publikácie je zrejmé, že grófka mala výborné meno aj na kráľovskom dvore. Podľa Lenčiša jej cisár Leopold preukázal milosť a polovicu drugethovského majetku, ktorú mohli zdediť len mužskí potomkovia, dovolil zdediť grófkiným dcéram. Za majetky však grófka zložila dvoru 116-tisíc rýnskych forintov.
Dedička klenotov nevídanej hodnoty
Jednou z dcér posledného muža v rode Drugethovcov z Humenného Žigmunda II. bola Juliana Terézia, ktorá sa narodila v roku 1680 v Užhorode. Po smrti svojej matky zdedila polovicu humenského kaštieľa, druhá časť pripadla jej sestre Kláre. Obraz grófky Juliany visí doteraz v knižnici humenského kaštieľa. Je až neuveriteľné, že táto žena nemá na sebe žiaden klenot. Prečo?
Podľa Lenčiša totiž táto grófka rozdala veľa cenností svojim príbuzným. Zdedila však dva briliantové prstene, jeden z "východného" ametystu, sponu do vlasov, vykladanú 21 briliantmi, druhú zlatú sponu s červeným "antickým" kameňom, ktorý bol obložený 14 briliantmi, súpravu zlatých príborov, sponu so 14 diamantmi a 4 smaragdmi, sponu s 2 smaragdmi a 12 diamantmi a ďalšie kúsky, ktoré sa briliantmi, smaragdmi, diamantmi a rubínmi len tak hemžia.
Ku cti grófky slúži aj to, že kostolu v Mariazelli podľa Lenčiša darovala zlatú sponu, vykladanú diamantmi.
Tajomstvo obrazu Čínskej izby
Dámy v humenskom kaštieli vedeli, ako na to, aby sa o ne zaujímali aj budúce generácie. Niektoré to však jemne prehnali a nad ich identitou si historici lámu hlavu doteraz.
"Príkladom toho je dáma na obraze, namaľovanom na stene v Čínskej izbe," upozorňuje Strakošová. Obraz znázorňuje dvojicu vojakov, ktorí sledujú dámu pred zrkadlom v stane. "Jeho motívom bol biblický príbeh o Betsabé v kúpeľoch, alebo inak o Zuzane a starcoch," hovorí Strakošová.
Zaujímavým a zároveň tajomným robí tento obraz jediný detail. Kým do zrkadla hľadí jedna dáma, v jeho odraze namaľoval maliar tvár úplne inej ženy.
"Tento obraz pochádza z roku 1750. Nazdávame sa, že v zrkadle je namaľovaná tvár jednej z czákyovských dám, ktoré v tom čase v humenskom kaštieli žili," hovorí Strakošová.
Záhadná sesternica
Ďalšou záhadou je, že hoci sa v humenskom kaštieli nezachovali po niektorých šľachtičných žiadne portréty, ich príbuzná, ktorá tu vôbec nežila, ich tu má naraz dva.
"Ide o Teclu Döreyovú, ktorá bola len príbuznou humenského panstva. Nevieme, prečo boli v kaštieli až dva jej portréty. Na jednom má v ruke list, na druhom nie," hovorí Strakošová a ukazuje dámu, ktorá by sa aj s odstupom rokov dala opísať ako príťažlivá a šarmantná.
Bezkonkurenčná krásavica
Čo sa týka zovňajšku, dámy, ktoré v humenskom kaštieli žili, prevýšila grófka Leontína Wenckheimová. Bola manželkou grófa Aladára Andrássyho.
Strakošová hovorí, že sa narodila v roku 1841 v Rakúsku a svadbu s grófom Aladárom mali v Bratislave. Nádherná dáma, ktorá bola matkou syna Alexandra a dcéry Márie, žila aj na svojom panstve v Humennom.
Dôkazom jej krásy je jej portrét, pri ktorom sa zdrží nejeden návštevník múzea. "To je taká naša misska," žartom prehodí Strakošová.
Na jemnej kráske môžete oči nechať. To, čo poteší, je fakt, že Leontína si nevzala nejakého starca, ako to bolo v tých časoch zvykom. Aladár bol totiž poriadny fešák.
Blahoslavená Osanna
Strakošová hovorí, že Andrássyovci si potrpeli na to, že vo svojom rode mali blahoslavenú. Bola ňou Osanna Andrassyová, ktorá sa narodila na prelome 15. - 16. storočia v Taliansku.
Okrem toho, že svoj život zasvätila Bohu a prežila ho za múrmi kláštora, mala mať aj dar prorockého ducha.
"Blahorečil ju pápež Leo X.," povedala Strakošová s tým, že Andrássyovci si túto sväticu veľmi vážili.
Zatratená
Takpovediac smolu mala jedna z dám, ktoré žili v humenskom kaštieli. Traduje sa, že ju jej manžel obvinil, že čakala nemanželské dieťa a vyhnal ju. Strakošová hovorí, že podľa zachovaných indícií šlo o manželku Antala Vincenta Czákyho. Nešťastnica utiekla k svojmu šafárovi do Brestova. O tom, či bol otcom jej dieťaťa, sa dnes už môžeme len dohadovať.
Strakošová hovorí, že jeden fakt je známy. Mladá grófka porodila dcérku, no obidve podľahli morovej epidémii. Pochovali ich nad Humenným po pravej strane cesty do Brestova. Strakošová vraví, že starostlivosť o hrob si prenechávali Brestovčania a nájsť ho nie je problém ani dnes.
Otázky, či šlo o príbeh nešťastnej romantickej lásky, či o obeť žiarlivého manžela, si po stáročiach môžete klásť aj vy. Odpoveďou budú najčastejšie len hypotézy, lebo ako to už v dejinách chodí, o podobných "hrdinkách" sa nepísali oficiálne listiny a nevelebili ich slávu a krásu portrétmi.
Ale aj táto legenda dokumentuje, že v humenskom kaštieli žili po stáročia ženy, ktoré dokázali milovať, rovnako ako tie, čo žijú v Humennom doteraz
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
