S telefónom po ruke a pri vybavovaním návštev, ktoré si z rôznych dôvodov podávajú v humenskej kancelárii kľučky, tvrdí: "Naše ženy ma naháňajú. Stále chcú niečo robiť."
HUMENNÉ. Kancelária Únie žien Slovenska v Humennom je špecifická. Zastrešuje projekty a aktivity krajskej organizácie, ktorá má 4 500 členiek, a aj okresnej, v ktorej je vyše 800 členiek. Všetko má pod palcom Anna Capová, ktorá šéfuje obom organizáciám.
Už je tomu dvadsať rokov...
Na predsednícku stoličku si sadla pred dvadsiatimi rokmi, keď začala viesť uličnú organizáciu v Humennom.
Dovtedy si odkrútila 23 rokov ako šéfka Poštovej novinovej služby na humenskej pošte. V spomienkach má stále živé dni, keď musela splniť niekedy takmer nemožné požiadavky a pasovať sa s problémami, ktoré prinášala vtedajšia doba. Tvrdí, že sa odvtedy naučila nebáť žiadnej výzvy a okrem riadenia iných dokázala riadiť aj seba.
Vraví, že do roku 1989 sa ženy v Humennom združovali a po nežnej revolúcii sa systém rozsypal. Ako-tak sa udržal na dedinách. Humenčanky však hľadali spôsob, ako sa mohli zapájať do spoločenského života a hlavne pomáhať jedna druhej.
Nezabúda však na trpké chvíle po 89. roku, keď mnohé ženy, ktoré sa chceli v únii angažovať, očierňovali, že sú komunistky - litvajovky. Zlé časy však už dávno pominuli. "Na území mesta je päť základných organizácií," hovorí a s hrdosťou vymenúva množstvo ich aktivít.
Pribúda aktívnych žien, ale aj problémov s nezamestnanosťou
Ak sa obzrie a porovná ženy spred dvadsiatich rokov s tými, aké sú dnes, hodnotí: "Ženy povyrástli a zmenili svoje myslenie." Hovorí, že v relatívne nedávnej minulosti boli dosť nekonštruktívne: "Bolo s nimi treba naozaj veľa pracovať, aby sa naštartovali, nadchli pre niečo nové, čo by ich posunulo dopredu."
Dnes sú podľa nej odvážne, púšťajú sa do smelých projektov a sršia nápadmi: "Ženy chcú robiť. Neustále ma naháňajú." Minca má však dve strany. Členky únie sa v súčasnosti čoraz častejšie stretávajú so ženami, ktoré trpia kvôli strate zamestnania. "Psychicky to nezvládajú," vraví s tým, že pre mnohé bolo nepredstaviteľným stresom už len to, že nemôžu počítať s pravidelnou výplatou.
Pribúda aj rodín, ktoré rozdelila práca v zahraničí. Najväčšie problémy majú tie, v ktorých odišli z domu naraz obaja rodičia a výchova zostala na pleciach starých rodičov. Vraví, že cíti jediné: "Neposilnila sa sila rodiny, ale oslabila."
Pomohli obetiam domáceho násilia
S hrdosťou hovorí aj o tom, že mnohé ženy, ktoré boli obeťami domáceho násilia a obrátili sa s prosbou o pomoc na úniu, naučili svojim projektom klopať na správne dvere.
Kým pred rokmi im s tímom odborníkov vysvetľovali ich práva a ukazovali cestičky, ktorými by unikli z kolotoča ponižovania a násilia, dnes sa s bezmocnými ženami stretávajú len sporadicky.
"Veľa žien sme nasmerovali, na koho sa majú v núdzi okamžite obrátiť," hovorí. Priznáva, že najťažšie bolo odnaučiť ich, aby sa od vyplakávania a nekonečného odpúšťania svojim manželom zmohli na aktívny odpor a obranu.
Mix ročníkov
Po pätnástich rokoch na poste predsedníčky krajskej organizácie, ktorá je najväčšou mimovládnou organizáciou na Slovensku, sa pozerá do budúcnosti s jasnými plánmi, aj keď zdôrazňuje, že je čas vychutnávať si jeseň života.
"Chceme si získať mladé ženy, aby sa mohli vzdelávať, udržiavať si zdravý životný štýl, športovať," vraví. Netají sa, že veľkú radosť jej prinieslo založenie klubu zamestnaných žien: "Má 15 členiek, vedie ho Danka Babincová." Tú by rada videla na svojom mieste. Staršie dámy, ktoré v únii pôsobia, jej však denne dolievajú potrebnú energiu a vedia prekvapiť. Príkladom je spevácky zbor Jesienky, ktorý založili v roku 2001 a "spieva im to" v ňom doteraz.
Pomáhajú
Zdôrazňuje, že jej životným krédom je pomáhať. To, že sa s ňou stotožnili aj humenské ženy, je pre ňu najväčším ocenením. Na skoro všetky väčšie moderné, no drahé prístroje v humenskej nemocnici neváhali zorganizovať zbierku a prispieť na ich kúpu jej finančným výťažkom.
Ženy sú veľkorysé aj pri pomoci ľuďom a rodinám, od ktorých sa odklonila šťastena a postihli ich rôzne tragédie, zákerné choroby, alebo rôzne zdravotné postihnutia. Pomáhajú cez Neinvestičný fond rodiny a žien a spolupracujú aj s Červeným krížom. Výťažky zo zbierok, príspevkov pravidelne posielajú ľuďom, ktorí by sa bez ich pomoci nedostali na rôzne lekárske terapie či liečenia.
Budú hľadať najlepšiu šoférku okresu!
Ženy z únie majú nabitý program aj tento mesiac. Chystajú veľkonočné kraslice, ktoré tradične vystavujú vo Vihorlatskom múzeu. Tešia sa aj na 14. marec a besedu o zdravom životnom štýle s doktorom Igorom Bukovským, či obľúbenú súťaž v prednese poézie a prózy Vansovej Lomnička. Pripravujú aj ďalšiu zo série súťaží Naj... "V tomto roku vyhlasujeme súťaž O najlepšiu šoférku okresu," vraví s tým, že "naj" šoférku spoznáme v máji na Deň matiek.
Dovtedy ich však čakajú oslavy Medzinárodného dňa žien. "Únia žien dosiahla, že MDŽ je v kalendári," zdôrazňuje s tým, že ženy by tento deň raz chceli vidieť v kalendári červeným písmom ako štátny sviatok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
