HUMENNÉ. Riaditeľa ZŠ Pugačevovej Pavla Bernického má väčšina jeho žiakov v pamäti ako fyzikára a učiteľa technickej výchovy.
Ovplyvnil ho otec a aj fyzikár
„Som rodák z Medzilaboriec. Mal som veľmi rád fyziku a mal som vynikajúce učiteľa, pána Latu. Preto som sa rozhodol študovať na Pedagogickej fakulte. Absolvoval som ju v Nitre. Spomínam na vedúceho katedry, docenta Daniela Pluhára. Bol to človek, ktorý fyzike rozumel a vedel ju podať," hovorí. Výber jeho aprobácie ovplyvnil aj otec: „Viete, on pracoval s drevom a kovom, učil som sa od neho." Preto sa rozhodol k fyzike pridať predmet technická výchova. Dodáva, že znova mal šťastie na vynikajúcich učiteľov: „Už na fakulte som získal také poznatky, ktoré som vedel hneď uplatniť v praxi. Úroveň vyučovania bola na vysokej úrovni."
V Zboji učil hádam všetko...
Po skončení školy potiahol rok vojenčiny a potom si to nasmeroval na svoje prvé učiteľské pôsobisko. Školský rok 1974/75 začínal v obci Zboj, v okrese Snina: „Býval som v učiteľskom byte. Okrem svojich predmetov som učil aj matematiku a hudobnú výchovu." Prezrádza, že ešte v Medzilaborciach v Ľudovej škole umenia absolvoval hru na bajan-gombíkovej harmonike, čo sa mu v Zboji zišlo. Keďže okolie Zboja, nádherné Poloniny boli ako stvorené na športovanie, venoval sa so žiakmi behu na lyžiach: „Tie deti mali ohromnú kondíciu." Dodáva, že po roku už žali krásne úspechy na súťaži v Tatrách.
Jeho žiaci boli úspešní v športe aj vo fyzike
Žiakov zo Zboja si vedel podchytiť ešte niečím. „Začali sme hrať basketbal. Krátko nato sme vyhrali druhé miesto v semifinále. Vtedy mi Anton Geletka s úsmevom povedal: 'Paľo, ja som ešte nevidel na nijakej súťaži učiteľa zo Zboja a ty prídeš a ja s tebou v semifinále prehrám!'" Bernický spomína, že zo Zboja odišiel po šiestich rokoch pôsobenia. Jeho ďalšie kroky viedli na Základnú školu do Kamenice nad Cirochou, kde pôsobil od roku 1980 do roku 1990. Učil technické práce a fyziku. Spomína, že jeho žiaci vo fyzike bodovali na krajských súťažiach: „Ja som makal, žiaci mali úspech." Dodáva, že v Kamenici bol pri tom, keď tam postavili telocvičňu a pri škole aj krásny športový areál.
Snažil sa o rekonštrukciu školy
Po desaťročí v Kamenici prišiel učiť do Humenného, na Základnú školu SNP. Bolo to v čase, keď zažívala obrovský nápor žiakov. „Prvý rok som učil, druhý rok som už bol zástupcom riaditeľa," vraví s tým, že po deviatich rokoch odišiel na základnú školu Pugačevova. „Škola má už 49 rokov. Bola zanedbaná," vraví s tým, že po svojom príchode sa pustil do práce na projektoch zameraných na jej rekonštrukciu. Vysvetľuje, že prvý síce schválili, ale zostal v depozite. Po piatich rokoch mu schválili druhý projekt. Ani s tým to nebolo ľahké, pretože proces výberového konania bol štyrikrát prerušený. „Teraz už máme na škole tretí týždeň stavbárov," vraví s výdychom.
Za životným mottom stoja jeho skúsenosti
Na našu otázku, či vidí, ako sa deti v školských laviciach správajú teraz a voľakedy, reaguje: „Dnes je trochu iný prístup rodičov k deťom ako pred 15 rokmi. Vtedy mali na svoje deti viac času, teraz žijú veľmi hekticky a sú veľmi zaneprázdnení. To sa odráža aj na prístupe žiakov k rodičom či učiteľom. Jedným uchom dnu a druhým von..." Zdôrazňuje, že recept na úspech mu nikdy nikto na papierik nenapísal, ale prišiel rokmi: „Škole sa treba venovať srdcom aj dušou, ak chcete niečo urobiť." S úsmevom naznačí, že to má overené v praxi, veď: „Ja už teraz učím deti svojich žiakov."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
