Je o vás známe, že ste sa narodili v Humennom. Cítite sa Humenčanom?
- V Humennom som sa narodil takpovediac "idúcky"... Otec tam prišiel učiť na ruské gymnázium katechizmus. Ja som sa narodil v septembri 1950. Bolo to už prakticky po prešovskom sobore, takže už sme boli pred odchodom do Čiech. Keďže nás bolo 13 detí, tak možno povedať, že tí mocipáni mali aké-také milosrdenstvo a hľadali nový byt pre rodinu s toľkými deťmi v Čechách. V roku 1951 sme odišli do Čiech, a to som mal necelý rok.
Ale na papieri za vaším dátumom narodenia Humenné figuruje navždy...
- Áno, a má to svoju moc. Vždy, keď začujem slovo Humenné, vždy sa to dotkne môjho srdca. Mám na Humenné dobrú spomienku alebo vďačnosť. V Bratislave som mal kolegu so známym humenským priezviskom Zbur. Spolu sme robili a tento človek ma veľmi oslovil svojou vierou. Nech mu Boh dá večnú slávu práve za to, že aj mňa sa tak dotkol. Vtedy za totality mal takú jednoduchú, pevnú a príťažlivú veselú vieru. Nebol taký fanatik, nebol taký bigotný, ale pritom celý podnik o ňom vedel, že: Áno, pán Štefan Zbur, to je veriaci človek. A to ma veľmi oslovilo. On bol ten, kto ma potom nahovoril a presvedčil, že veď si Humenčan, tak príď slúžiť primičnú liturgiu do Humenného. Tak a ja som v roku 1987 po vysviacke mal primície aj v Humennom.
Viete niečo z nášho nárečia?
- Pravdaže! V Prešove som bol desať rokov. Aj keď od 8 do 37 rokov som bol v Bratislave, len čo som prišiel na východ, tak som objavil svoje východniarske srdce a korene. Nebolo pre mňa žiadnym problémom takoj prejsc do toho rečovaňa abo hutoreňa. Otec bol predsa z Ľubovca, z doliny pri Prešove.
Aké obdobie práve prežívate?
- Veľmi, veľmi horúce (smiech). Horúčavy sú. Ale myslím, že je to nádherné obdobie, lebo je teraz veľa sviatkov aj mariánskych odpustov. Mňa to vždy veľmi oslovuje a teší. Začne to levočským a končí klokočovským či lutinským odpustom. Takže je to pre mňa osobne odpočinkové obdobie. Dovolenkujem s Pannou Máriou. Skutočne tak načerpám nových a nových síl. A poteším sa aj v rámci gréckokatolíckeho spoločenstva pri stretnutiach s veriacimi. Rád vždy prídem zo západu na východ, lebo tu som prežil väčšinu svojej kňazskej činnosti a rád sa tu vídam so svojimi farníkmi.
Fakty
Vladyka Peter Rusnák
Narodil sa 6. septembra 1950 v Humennom.
Je synom gréckokatolíckeho kňaza, ktorý bol počas komunistického režimu prenasledovaný a vyhostený s celou svojou rodinou do Čiech. Rodine dovolili vrátiť sa na Slovensko s podmienkou, že sa budú zdržiavať v Bratislave.
V roku 1982 vstúpil ako 32-ročný do kňazského seminára v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 16. júna 1987 v Prešove.
V rokoch 1987-1990 sa venoval pastorácii v rôznych farnostiach ako kaplán a potom ako farár.
V roku 1990 sa stal spirituálom v gréckokatolíckom seminári v Prešove a aktívne spolupracoval na jeho obnovení.
V rokoch 1995-1998 bol biskupským vikárom a kancelárom eparchiálnej kúrie v Prešove. V období rokov 1990-2003 vyučoval pastorálnu teológiu a homiletiku na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove.
V roku 1998 sa vrátil do aktívnej pastorácie a bol menovaný za farára v Bardejove.
Od roku 2003 bol zodpovedný ako farár a dekan za diaspóru gréckokatolíckych veriacich v Bratislave.
30. januára 2008 bol vymenovaný pápežom Benediktom XVI. za prvého bratislavského eparchu.
16. februára 2008 bol v Prešove rukopoložený na biskupa Petra Rusnáka.
9. marca 2009 bol v Bratislave slávnostne uvedený do služby bratislavského eparchiálneho biskupa.
(Zdroj: Gréckokatolícka farnosť Petržalka)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
