Jedným z nich bol aj Peter Králik, ktorý sa už dlhší čas snaží spájať poľnohospodárstvo s umením.
Ako mladý umelec v podstate ešte len začínaš. Čo všetko máš za sebou?
- Venujem sa dlhší čas takej zvláštnej tvorbe, ktorá sa volá agroart. Je to poľnohospodárstvo spojené s umením. Objavil som to už niekedy v detstve. Páčili sa mi kombajny, polia a rád som kreslil. Potom sa to nejako spojilo a vznikol agroart. Po vysokej škole som sa tomu začal viac venovať. Maľujem pôdorysy pozemkov, polí, hlavne zemplínských.
Aj svoju tvorbu niekde prezentuješ?
- Minule som bol na pražskom bienále, kde nás bolo dvesto výtvarníkov z celého sveta. Vystavoval som zemplínsku hrabačku na seno, položenú na sene. Veľmi veľa Aziatov sa pri nej fotilo. Keďže mala hrabačka sedadlo, aj domáci s deťmi sa na ňu posadili a fotili sa.
Môže mať úspech táto forma umenia?
- Myslím si, že áno. Na Slovensku, aspoň mám pocit, sa nikto nevenuje niečomu takému. Aj keď všimol som si, že v televízii pôjde relácia Farmár hľadá ženu. Možno neskôr si ľudia všimnú aj agroart.
Oslovuje agroart bežných ľudí, tvoje okolie?
- Trošku je problém s predajom diel, lebo doteraz chceli ľudia len jelenčekov alebo krajinky. To okolie treba ešte trochu vychovávať. Som východniar, Zemplínčan, Michalovčan, ktorý má rád svoj pôvod. Chcem tu žiť a tvoriť doma, ale častejšie vystavujem vonku, lebo tam to je viac pochopené.
Poskytujú mladým umelcom malé mestá ako Humenné či Michalovce dostatok priestoru na prezentáciu?
- Mladí môžu tvoriť doma, ale radšej nech sa prezentujú vonku.
Práve sa zúčastňuješ výtvarného plenéra na rybníku v Lackovciach. Ako vnímaš toto miesto?
- Som rád, že som tu. Môžem chytať ryby (smiech). Už som s Matejom chytil tri. Ale nie. Prišli sme sem tvoriť. Robím s drevom. Urobil som menšiu inštaláciu na Ciroche. Na začiatku som chcel vytvoriť plávajúci objekt na rybníku. Ale nakoniec som sa rozhodol, že urobím drevenú rybu. Nie je to ďaleko od agroartu. Veď ryby s tým tiež súvisia.
Čo sa stane s rybou po podujatí?
- Ryba by mala mať pri rybníku svoje čestné miesto. Aspoň ja by som si to tak predstavoval. Možno na ostrovčeku. Prvý nápad, keď som sem prišiel, bol, že urobím veľkú šťuku, ktorá naháňa malú rybičku a bolo by to inštalované nad zemou. Taká sranda, že ryby plávu pomedzi ľudí, alebo ľudia chodia pomedzi ne. Ale keďže to časovo nevychádza, vytvorím len jednu rybu.
Odkaz Zemplínčanom...
- Aby si ľudia všímali aj mladších výtvarníkov, študentov, lebo máme tu naozaj nádejné talenty. Umenie nie je len o vizuálnej kráse, ale o pocite, ktorý výtvarník zanechal.
Autor: Alexandra Varcholová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
