HUMENNÉ. Prvoligista z Lučenca na humenskom trávniku v zápase 1. kola Slovenského pohára "pukol" a prekvapivo prehral rozdielom triedy. Pre kormidelníka klubu z Novohradu to bola dvakrát nepríjemná situácia, pretože práve Humenné je jeho rodiskom, pod Vihorlatom dral kopačky a získaval skúsenosti v trénerskej oblasti.
Poďakovanie divákom
Aj takéto zápasy však bývajú. Aj preto mu padlo vhod posedenie v lokalite Volovských rybníkov, sedem kilometrov od Humenného, kde v prostredí borovíc pri opekanom mäsku a bielom vínku strávil športovo nevydarený deň.
"Keď som videl vyžrebovanie Humenné - Lučenec, hneď ma opantali rôzne myšlienky. Na jednej strane návrat domov je vždy príjemný, na druhej strane, ak prehráte ako tréner súpera vo svojom rodisku, je to vždy o čosi vážnejšie. Diváci ma prijali potleskom, za čo im ďakujem, sklamali ma však hráči. Iba dúfam, že tak ako prehra mrzí mňa, mrzí aj ich," začal debatu humenský rodák v službách lučeneckého futbalu.
Ostré slová na úvod
Tohtosezónne prvoligové účinkovanie LAFC Lučenec je však zatiaľ príjemným prekvapením. Aj keď sezóna sa začala rušne. Hneď po prvom majstrovskom stretnutí tréner Škrlík vyhlásil, že buď odíde jeden z funkcionárov, alebo na protest opustí klub on...
"Bolo to ťažké obdobie. V slovenských futbalových pomeroch je Lučenec známy tým, že v klube každoročne dochádza k veľkej fluktuácii hráčov. Ani úvod tejto sezóny nebol výnimkou a napriek mojim upozorneniam sme na to doplatili. V prvom kole proti Liptovskému Mikulášu sme nemali vybavených hráčov, funkcionári si nevšimli, že máme neplatný registračný preukaz, čo vyústilo do toho, že som mal na lavičke jedného staršieho i mladšieho dorastenca. Aj napriek tomu sme viedli 2:1 a dovolím si tvrdiť, že ak by hráčske veci boli dotiahnuté do konca, zápas zvládneme a máme viac bodov. Takéto faux paus by sa nemalo stávať ani v amatérskom klube, u nás sa stalo a pod vplyvom emócií som spomínané slová vyriekol. Za nimi si však stále stojím, lebo do lučeneckého futbalu musia vstúpiť ľudia, ktorí majú záujem, chuť, samozrejme, aj financie, lebo inak sa mu pomôcť nedá. Možno to niekomu znelo ako príliš tvrdé slová, nikoho som však nechcel uraziť. Lučeneckému futbalu chcem iba pomôcť, myslím si, že sa nemám za čo hanbiť," konštatoval kormidelník, ktorý na lavičke háji farby LAFC-u Lučenec od zimy.
Lídrovi v pätách
Možno že horúce myšlienky príjemne schladilo hneď o týždeň víťazstvo v Šali 4:0... "Na druhej strane musím povedať, že v šatni sa vytvorila dobrá partia hráčov, súdržný kolektív, ktorý ťahá za jeden koniec povrazu. Výška skóre ma vtedy možno až trochu prekvapila, mužstvo však má svoju kvalitu, ktorú vie na trávniku ukázať."
Bilanciu štyroch víťazstiev, dvoch remíz a jedinej prehry v tabuľke vyjadrenú druhým miestom teda môže tréner brať ako pozitívum. "Vzhľadom na podmienky v Lučenci sme spokojní, ťaháme sa za vedúcim Trenčínom, ale je to stále len relatívne. Súťaž sa ešte iba rozbehla."
Práve Škrlíkovci však dokázali lídrovi spod hradu Matúša Čáka aspoň trochu (domácou remízou 1:1) pristrihnúť krídelká. Chystal sa na to aj MFK Zemplín Michalovce, no schytal doma zaucho 1:5...
"Náš zápas bol úrovňou na prvoligové pomery veľmi kvalitný, obojstranne. Podľa množstva šancí sme si zaslúžili aj vyhrať, bola z toho deľba bodov. Aj tú sme však brali. Zatiaľ sme na druhom mieste, no myslím si, že tabuľka sa ešte premieša. Bol by som rád, keby sme si pozíciu udržali, ale osobne si myslím, že čas to zariadi spravodlivo, teda na najvyššie miesta prvej ligy usadí okrem Trenčína i Michalovce a Moldavu, kluby, ktoré majú v súťaži najlepšie podmienky. Zatiaľ sa mi však na tabuľku pozerá pekne," pousmial sa Jožko Škrlík.
Humenčania aj na trávniku
Do regiónu Novohradu neprišiel zo Zemplína iba Jozef Škrlík ako tréner, postupne za sebou dotiahol aj futbalistov, ktorých už mal pod svojimi krídlami v Michalovciach, Trebišove i Humennom. Pod Vihorlatom, teda doma, viedol trojici Labun, Hamuľák a Čavojský. Prví dvaja odchovanci humenského futbalu, tretí menovaný východniarsky etablovaný západniar.
"Oni poznajú mňa, ja ich, isto aj to zohralo istú úlohu. Tomáš Labun patril v mládežníckom veku medzi najväčšie talenty na Slovensku, jeho futbalová myšlienka či kopacia technika boli pre nás už neraz záchranou. Roman Čavojský je oddaný srdciar, bojovník na pohľadanie, v zápase nevypustí ani minútku. Michal Hamuľák bol u mňa v kádri ešte ako dorastenec, aj keď vtedy veľa príležitostí nedostával. Je na začiatku svojej futbalovej cesty, len sa šance musí správne chytiť, lebo predpoklady na to má," zhodnotil tréner svojich zverencov.
Michalovská srdcovka
Lučenec počas víkendu zdolal na svojom trávniku Moldavu tesne 1:0 a pofúkal si tak rany po nečakanom vypadnutí z pohára. Najbližšie sa predstaví opäť doma, najprv Dolný Kubín, potom Michalovce. "Bol by som nesmierne rád, keby sme cestovali do Zemplína po domácom dvojzápase so šiestimi bodmi vo vrecku. Bude to náročné, i keď polovicu už máme... Michalovce sú pre mňa srdcovkou. Práve tam som začínal ako tréner s väčším futbalom," dodal Jozef Škrlík. Ale to až o dva týždne. Po debate prišlo na rad grilované kuriatko.
Keď sa povie...
"Ostrihajte ma na Škrlíka"
Jozef Škrlík nebol z lučeneckých radov na príjemnom posedení sám. Dvojicu dopĺňal Tomáš Majoroš, jeden z tých, ktorým lučenecký futbal leží na srdci. Tridsaťjedenročný mladík okrem iného zaujal aj historkou o svojom novom účese, keď ešte donedávna nagélované vlasy vymenil za "holý" strih.
"Práca trénera Škrlíka mi imponuje, je do futbalu doslova zažratý. Môžem povedať, že takého trénera sme v Lučenci už dlhé roky nemali. Samozrejme, že keď sa darí, je aj popularita, a tak som sa rozhodol trošku jej pomôcť aj iným smerom. Po našom víťazstve v Púchove 4:1 som sa rozhodol ostrihať sa "na Škrlíka"..., dodal s úsmevom.
(mjč)
Humenskí Lučenčania. Zľava Michal Hamuľák, Roman Čavojský, Jozef Škrlík a Tomáš Labun. FOTO: MJČ
Autor: J. Čúrny
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
