KEFLAVÍK. Dve hodiny po zápase sme na medzinárodnom letisku v islandskom Keflavíku požiadali o rekapitulačný rozhovor trénera Iuventy Dušana Daniša, ktorého Islanďania prekrstili na Dušana „Dallasa“. Tréner Michaloviec už pred pár rokmi dostal v Španielsku prezývku „El veterano“, ale aby ho ktosi prirovnával k členom rodinnej dynastie známeho televízneho seriálu, to veru ešte nezažil.
Súhlasíte s názorom, že aj keď ste zápas nezvládli, tak odchádzate s relatívne prijateľným mankom?
„Áno, to sedí. S naším výkonom v prvej polovici prvého polčasu sa nemôžeme pochváliť... Ale ráta sa vždy výsledok a ten je pre nás vzhľadom na priebeh stretnutia prijateľný. Za pozitívum považujem fakt, že sme začali po prestávke lepšie brániť a hlavne sme boli v útoku disciplinovanejší. Je pravda aj to, že nám dosť pomohol aj súper, ktorý prestal tak intenzívne brániť a vlastne ponúkol potrebný priestor našim strelkyniam z diaľky.“
Ruku na srdce - keď váš tím viackrát prehrával až o deväť gólov, verili ste ešte v potrebný zvrat?
„No, bolo to ťažké, ale na rozdiel od prvého polčasu, keď sme prehrávali o deväť, tak sme po polčase mali hru v rukách my. To ma nabádalo k optimizmu, ale necelé dve minúty pred koncom, keď súper viedol 26:17, mi veru nebolo všetko jedno...“
Mali ste k dispozícii minimum hráčok, reálne do hry zasiahlo iba deväť dievčat, z toho Julka Bachyrievová kvôli množstvu chýb akoby hrala za Valur...
„Náš herný systém bol náročný, bránili sme aj osobne, čo dosť fyzicky vyčerpáva. Nemali sme možnosť účinne striedať, no a keď sa k tomu pridalo veľa technických chýb, tak sme vlastne uhrali dobrý výsledok.“
Čo povedať pred odvetou?
„Najprv nás v stredu čaká zápas WHIL v Jindřichovom Hradci, kde chcem dať viac priestoru dievčatám, ktoré na Islande nehrali. Hrať budú môcť aj Wollingerová a Mičiníková. V domácej odvete musíme nadviazať na druhý polčas z Islandu, ak sa nám to podarí, som optimista.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
