O nič lepšie na tom nie je ani najvýchodnejšie položená obec na Slovensku Nová Sedlica, či menšie dedinky v Uličskej doline. Kvôli vyľudňovaniu majú problémy. Sú bezmocné a k tomu aj bez peňazí na ich riešenie.
ZBOJ/NOVÁ SEDLICA. Umieračik zvoní v obciach slovensko-poľsko-ukrajinského pohraničia častejšie než svadobné zvony a plač bábätiek
. "V tomto roku sme tu mali jeden sobáš, žiadneho novorodenca a zatiaľ 11 pohrebov. Vlani tri sobáše, dvoch novorodencov, no osem pohrebov. Pred dvomi rokmi dva sobáše, jedného novorodenca a sedem pohrebov. Pred tromi rokmi jedného novorodenca a až 11 pohrebov, no žiaden sobáš," hovorí Jana Šebáková z Novej Sedlice.
Teraz v nej žije 294 obyvateľov. "U nás sa naposledy narodilo dieťa pred dvomi rokmi, ročne tu ale máme tak 15 až 20 pohrebov," vraví Mária Sičáková zo susednej, len tri kilometre vzdialenej obce Zboj. Žije tam 402 ľudí, z toho 16 detí.
Obe sa zhodujú, že o bývanie v týchto pohraničných obciach, hoci v nádhernom prostredí Národného parku Poloniny, sa nikto nebije. "Z mesta tu prišla nedávno bývať len jedna pani, aby doopatrovala svokru a vlani matka so synom, ktorí tu mali dom," dodáva Šebáková.
Nebránia sa, ak to, čo hrozí turisticky atraktívnemu kraju, nazveme vyľudňovanie.
Škola v Zboji zíva prázdnotou
"V rokoch 1960-69 mala škola v Zboji až 400 žiakov. Pamätám si, že ročník mal aj po tri triedy, v každej nás bolo po 26 žiakov. Postavili ju v roku 1956," spomína starosta Novej Sedlice Michal Runčák (HZDS).
Jedným dychom ale dodáva, že od roku 1970 ľudia pohraničie postupne opúšťali: "Dostávali nové byty zadarmo v Snine a v Humennom." Po revolúcii už podľa neho ľudia otvorene hovorili, že odchádzajú kvôli práci.
Dedina má momentálne dve škôlkarky a 12 školákov. Škôlkarky ešte dochádzajú do Zboja, školáci ale už po novom merajú 12 kilometrov do školy v kedysi strediskovom Uliči. Školu v Zboji v tomto roku neotvorili. Nebol dôvod.
"Už v minulom roku sme v nej mali len 28 žiakov a 9 zamestnancov. Zrušili sme ju. Normatívy na žiakov nepostačili na prevádzku budovy. Nezvládali sme platiť faktúry za energie," vraví starosta Zboja Ladislav Ladomirjak (Smer).
Povráva sa, že nepoplatené faktúry, stres a starosti sa podpísali aj pod náhly skon bývalej riaditeľky. Nakoniec ich ale kraj vyrovnal.
Obec je v pasci
Starosta Zboja si zrušením školy paradoxne pridal ďalšie problémy. Na jej prízemí zostala materská škola. Je v nej desať detí zamestnaných mamičiek zo Zboja a Sedlice a tie musia byť v teple. Vykurovanie zvyšnej časti prízemia, telocvične a dvoch poschodí s triedami a kabinetmi, si ale obec dovoliť určite nebude môcť. "Nemáme na to," vraví starosta.
Dodáva, že na druhej strane si ale uvedomuje, že keď nebude budova vykurovaná, pomaly ale isto začne chátrať.
"Odkiaľ vezmeme peniaze na opravy, ak by sme ju zavreli?" pýta sa.
Ani zrekonštruovať a využívať na iné účely ju zatiaľ nemôžu. "Na to, aby sme z nej chceli urobiť penzión je tu málo turistov. Nedostaneme sa ani k dotáciám, hoci sme zaradení do pólov rastu a navyše nemáme ani na projekt," vraví Ladomirjak na margo pasce, do akej sa dostali.
Situácia si vynútila úvahy o školskom autobuse
Ján Holinka (SDKÚ), starosta Uliča s 970 obyvateľmi vraví, že deti zo školy v Zboji sa k nim pomestili. Aj on vraví o nepomere: "Ročne pochováme 25 ľudí a narodí sa päť detí. Je to málo. Budova školy má kapacitu 450 žiakov, no máme ich 127."
Pochváli sa, že školu zrekonštruovali, no prizná, že so zrušenou školou v Zboji prišiel problém. Dopravný. "Ráno k nám cestujú deti zo Zboja, Sedlice, Uličského Krivého autobusom, v ktorom idú ľudia z dedín do práce do Uliča, alebo na úrad práce, či k lekárovi do Sniny. Sťažovali sa, že je preplnený, že sa v ňom tým pádom vezie naraz 90 až 100 ľudí, z čoho je 48 žiakov. Uvažujeme, že sa budeme snažiť o zriadenie školského autobusu, veď máme jedno z najväčších území. Cestujú k nám žiaci až z ôsmich obcí," hovorí.
Späť nechce nik
Starostovia sa zhodujú, že do pohraničných dedín dobrovoľne bývať nepríde asi nikto. Od miestnych sa dozvedáme, že po práci v lese, potom pri dobytku, tu pracovné ponuky končia.
"Ľudia by tu aj mohli podnikať v ubytovaní turistov, ale na to tu nie sú naučení. Prenocujú vás radšej zadarmo. A okrem toho, turisti vylezú na Kremenec, sadnú do autobusu a už ich niet," vraví Runčák.
Od Janky Šebákovej v Sedlici sa dozvedáme, že vo výhľade nie je v obci žiaden sobáš a ani krstiny. Len nedávno odtiaľ odišla ešte aj najstaršia, 92-ročná obyvateľka, či dvaja 90-roční Sedličania. "Vzali si ich k sebe ich deti, aby ich mohli doopatrovať. Nebývajú tu."
Na našu otázku, či starostovia nebudú žiadať štát, aby motivoval ľudí prísť bývať do pohraničia aj finančne, zatiaľ nemajú odpoveď. Miestni ľudia áno: "Kde by sa zamestnali? Čo by tu robili? Je to tu samé obmedzenie. Ak nie kvôli prírode, tak kvôli hranici. "Koho by bavilo, ak by mu v jednom kuse auto kontrolovali hraničiari?"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
