uchý rožok.
Statný nemecký ovčiak na hlavnej ceste v strede osady domácim strach nenaháňal. Vraj: „Nebujce še, nič nezrobi. Vun nekuše." Našťastie sa našiel chlapík, čo to videl inak a kus cesty mi robil ochranku.
Tri voľne pobehujúce mladé vlčiaky okolo nových bytoviek, naháňajúce sa po chodníku, tráve, pletúce sa medzi deťmi, som už ale nerozchodila. Našťastie mi počas môjho úteku fandilo pár ľudí, ktorí na psy hromžili z okien:
„Kto to videl? Toľko psov, veď dohryzú deti."
Na otázku: „Čie sú to psy?" kričali: „Ničie". Do cesty sa mi postavil pán v károvanej košeli.
On: „To kto vám dovolil kamerovať tie psy, há?!"
Ja: „Veď tu dohryzú deti, nemôžu to voľne behať!"
On: „Oni tu voľne nebehajú."
Ja: „???????"
On: „My s nimi tak chodíme na prechádzku."
Ja: „Ale veď vravíte, že nie sú vaše..."
On: „A odkedy nemôžem ísť s cudzím psom na prechádzku?"
Ja: „Ale to by museli mať obojok, známku od veterinára a byť na vôdzke."
On: „Ta ja toto mám cudziemu psovi kupovať, keď sa s ním chcem ísť len tak prejsť?"
Ja: „Aha."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
