HUMENNÉ. Hoci zamestnanci mestského úradu predložili na ostatnom rokovaní poslancom na stôl vážny materiál o súdnych sporoch mesta, o ich dôvodoch či dôsledkoch poslanci verejne nehovorili. Pritom pod nosom mali alarmujúce čísla.
Bežná výška jednej dlžoby: 3 319 eur
„Ku 1. septembru tohto roku evidujeme 306 rodín, ktoré dokopy dlhujú mestu na nájomnom za mestské byty 352 528 eur. Sú to nájomníci z bytov na Ulici SNP, Ulici 26. novembra, Jasenovskej a z osady Podskalka," hovorí právnik mesta Humenné Štefan Bukovčík.
Vysvetľuje, že hoci niektoré rodiny dlhujú mestu len zopár nájmov, väčšina bežne od 1 659 eur do 3 319 eur! „Sú aj také prípady, keď neplatiči z mestských bytov z centra po presťahovaní nezaplatili ani jediný mesačný nájom za byt nižšieho štandardu na Podskalke," podotýka.
V malometrážnych bytoch sa tlačia často aj 10-členné rodiny. V každom, už ukončenom súdnom spore, ktorým si samospráva vymáhala nájomné aj úroky z omeškania, súd rozhodol v prospech mesta. A hoci sa tomu môže tešiť, kvôli súvisiacim výdavkom na to nemá dôvod.
Mesto platí súdne trovy, peniaze späť nedostáva
Bukovčík hovorí, že ak chce mesto súdne vymôcť späť svoje peniaze za nájom, musí pri podaní žaloby zaplatiť súdny poplatok: „Je to šesť percent z dlžnej sumy. V mnohých prípadoch to pri jednej žalobe vychádza aj na 298 eur."
Hoci súd zaviaže nájomníka, aby mestu tieto peniaze po prehratom spore vrátil, zostane to často len na papieri. „Na účet mesta ich spravidla nemajú dlžníci z čoho vrátiť. Väčšina je totiž sociálne odkázaná. Okrem toho, že musia vyrovnať resty za nájom, súbežne dlžia aj inde za tovary na pôžičku. Tam už nastupujú ďalší exekútori. Peniaze sú tak pre nás prakticky nevymožiteľné," vraví Bukovčík.
Dodáva, že k nim treba prirátať ešte províziu pre profesionálnu firmu, ktorá mestu vymáha jeho pohľadávky, ale aj peniaze za vykonané exekúcie.
Mesto od neplatičov nevidí ani poplatky z omeškania. Nečudo, spravidla prerastú až štvornásobok samotnej istiny. To, že drvivá väčšina osady mestu dlhuje navyše aj daň za komunálny odpad je ďalšia, samostatná kapitola.
Dilema
Často majú najvyššie podlžnosti voči mestu sociálne najslabšie rodiny. Mnohé tým už prešli ako dlžníci za byty v centre. Dostali novú šancu v bytoch nižšieho štandardu. Nájom za jeden byt je tu okolo 25-30 eur.
V osade sú štyri takéto bytovky. V prvých dvoch, do ktorých sa v roku 2003 nasťahovali ľudia z Kukorelliho ulice, väčšina nájom vzorne platí. V ďalších, kam pred tromi rokmi prišli neplatiči z Kukučínovej a Ševčenkovej, je to bieda.
Mesto už ale s týmito nájomníkmi podpísalo nájomnú zmluvu na dobu určitú. Hoci ju predlžuje len platiacim nájomcom, realita je o ústupkoch. Neplatiaceho nájomcu, ktorý prehral súdny spor, má mesto právo z bytu vysťahovať.
„Máte takto z rodičov vyrobiť dvoch nových bezdomovcov? Nemáme nedostatok miest v útulku. Odtrhnúť od nich ich deti, ktoré by sme, ak rodina skončí na ulici, museli umiestniť v detskom domove?" približuje rozhodovanie Bukovčík.
Mesto síce skočí z blata do kaluže, no je to lacnejšie
Bukovčík dodáva, že spor s mestom prehrali napríklad aj rodiny s piatimi maloletými deťmi. „Každému, ktoré by muselo ísť do domova, lebo jeho rodičia by zostali na ulici, sme povinní prispievať mesačne na tvorbu úspor až 84,50 eura. Len na jedno dieťa to ročne vychádza zhruba až 929 eur."
Mestu sa teda viac oplatí oželieť mesačne 30-eurový nájom takejto rodiny. Podľa mestského právnika sa dá z kola von len za pomoci využitia inštitútu osobitného príjemcu sociálnych dávok.
Teda, aby mesto ešte pred tým, ako sa ľudia dostanú k týmto peniazom, previedlo ich mesačný nájom na svoj účet. Už niekoľko rokov s tým však nesúhlasí humenský úrad práce.
Mesto chce byť osobitným príjemcom
Na sociálnom oddelení humenského úradu práce sa od jeho zamestnankýň, ktoré denne prichádzajú do styku s neplatičmi, dozvedáme, že iba v inštitúte osobitného príjemcu vidia cestu von z víru, v ktorom sa mesto nechtiac dookola točí. Vravia, že s týmto spôsobom mali dobré skúsenosti a pochvaľovali si ho vraj aj samotní neplatiči. Mesto ho používalo od roku 1997 do roku 2004. Podarilo sa im tým vraj zastaviť nárast počtu neplatičov a znížiť spomínané výdavky mesta za súdne spory. Podľa mestských sociálnych pracovníkov na rokovaniach o obnove inštitútu s humenským úradu práce ťahá mesto za kratší koniec. Naposledy oň úrad žiadali v roku 2007, vlani apelovali priamo na ministerstvo. Bezvýsledne.
kor
Úrad práce nesúhlasí, ministerstvo to rešpektuje
Ondrej Bartko, riaditeľ humenského úradu práce vysvetľuje, že pred tromi rokmi si preklepli účelné využívanie dávok v hmotnej núdzi priamo v rodinách. Zistili, že peniaze, ktoré si malo sťahovať mesto, si sťahoval na svoj účet správca mestských nájomných domov Energobyt. „Po získaní mesačných dávok zrazil z dávky sumu vo výške nájomného a zostatok dávky vyplácal poberateľom v hotovosti poštovou poukážkou. Poberatelia dávok a príspevkov dostávali reálne finančné prostriedky neskôr a zostatok dávky po odpočítaní bežného nájomného a dlhu na nájomnom bol nízky a nepostačoval na zabezpečenie základných životných potrieb. Tento postup bol v hrubom rozpore so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi," hovorí Bartko. Dodáva, že správnosť ich postupu potvrdilo ministerstvo. „Konečné rozhodnutie o potrebe určenia osobitného príjemcu je v kompetencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny," potvrdzuje aj hovorkyňa ministerstva Slavomíra Selešová.
kor
Dlžníci vedú absurdný život
Na vykreslenie mizérie, v akej sú noví nájomníci bytov nižšieho štandardu, ktorí prehrali spor s mestom kvôli dlžobe na nájomnom, stačí aj príklad jednej rodiny z osady. Sľúbili sme, že zachováme ich anonymitu.
Obaja manželia majú okolo päťdesiatky. Dokopy odpracovali necelých desať rokov, dlhodobo sú zdravotne ťažko postihnutí. Jej mesačný sociálny dôchodok je 142,73 eura, jeho necelých 200 eur. Vyzerá to, že zaplatiť 25 eur za mesačný nájom by šlo. Manželia ho však za celé tri roky nezaplatili ani raz. Mestu dlhujú 345 eur.
„Mesačne dáme za elektrinu 73 eur. Pomáhame svojim deťom, aby mali dať čo jesť našim vnúčatám. Zobrali sme na seba pôžičky, za ktoré si deti kúpili zariadenie do bytu. Splácame ich. Inak sme im nemali ako dať dačo do života," vysvetľujú. Veľmi opatrne naznačia, že sú dlžní aj ženám, od ktorých si chodia požičiavať, ak nemajú ani cent. Ako teraz, dva týždne pred podporou, keď hladujú. Peniaze vraj vracajú so stopercentným úrokom. „Ja ani vlastne neviem, koľko odo mňa vezme nazad. Nerozumieme euru. Nevieme čítať ani počítať. Nechá nám len okolo 30 eur," vraví žena.
„Len by sme boli radi, ak by si mesto za nájom rovno stiahlo z dôchodku. Nedlžili by sme mu a nemali by od nás tie ženy čo zobrať," hovoria obaja. O možnej úžere im evidentne viac nedovolí povedať strach. Vonku sa na nás osopia ich susedia. Poburuje ich, že nám o sebe vôbec niečo povedali. Vraj sme im mali oznámiť, načo k nim ideme a čo od nich chceme.
kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
