ajú na pozore. Nechcú riskovať haváriu ani úraz. Mestská polícia aj šarha sa zhodujú, že psiu anarchiu potlačí len premyslený systém. Zmena vraj musí prísť z vnútra osady.
HUMENNÉ. Prejsť autom cez osadu Podskalka je pre vodičov čoraz viac stresujúce nielen kvôli chodcom, korzujúcim halabala po ceste, ale najmä kvôli voľne pobehujúcim psom.
Nevýhoda: Osada sa nedá obísť
Psy buď agresívne s brechotom behajú za autami, alebo flegmaticky prekážajú v jazde. Pravý adrenalín však zažívajú cyklisti, ktorí majú ešte dostatok odvahy prejsť osadou buď na záhradku, do dedín alebo na cyklotúru do Vihorlatských vrchov.
"Cestu na bicykli do roboty už neriskujem," potvrdzuje čitateľka Antónia. Dôvodí: "Bojím sa psov na hlavnej ceste. Číha tam všetko. Od malých pouličných zmesí až po vlčiaky, rotvajlera. Z ničoho nič vybehnú z dvora."
Mirko Masica, náčelník mestskej polície potvrdzuje, že o tom vedia. Šarha Igor Tomko, ktorý pre Humenné vykonáva odchyt psov, vraví, že hlavnú cestu v svojom strede, tak ako je to na Podskalke, nemá skoro žiadna osada na východe, až na tú v Kráľovskom Chlmci. Keď sa stanete centrom záujmu psa, neradí zrýchliť: "Pes vycíti váš strach. Ak ste na bicykli, je dobré udržať si predchádzajúce tempo, reagovať pomaly, neutekať pred ním a ísť si svojou cestou."
Čo drevená šopa, to "chovná stanica"
Za blokmi nižšieho štandardu si nájomníci, ktorí tu kvôli nedoplatkom prišli z centra mesta, načierno nastavali drevené búdy. "Na drevo," tvrdia. Pri každej z nich je koterec a pes, sem-tam aj bojové plemeno. "Stráži mi drevo aj garáž," tvrdí policajtom mladý muž. Nemá povolenie na jej stavbu, a už druhý rok ani pečiatku v rotvajlerovom očkovacom preukaze.
"To je ten lepší prípad, ostaných 99,9 percenta psov z osady nikdy nikto neočkoval. Úspech našej osvety je aj to, že psy už uviažu alebo ich dajú do kotercov," komentuje šarha.
Voľným okom odhadneme, že len za bytovkami môžu Podskalčania chovať viac ako 50 vlčiakov. Celkový počet psov v osade je neznámy. "Tu je priveľká migrácia psov," podotkne Tomko. Od neho sa dozvedáme, že hitom sú nielen vlčiaky, ale aj "belgičáky", úplným "prepadákom" reči o sterilizácii: "Chcú len suky, čo kotia. Obľubujú šteňatá. Mať psov, doma či na dvore, je ich etnické špecifikum. Jedného im vezmete, na druhý deň majú náhradu." Stretáva aj takých, čo si ich predajom privyrobia.
Psy rozdeľujú osadníkov: "Berte!" a "Nechajte!"
Psy čoraz častejšie divoko pobehujú po okolí Podskalky aj vo svorke. Nie je výnimočné, ak sa "vetrajú" už aj na Ulici na Podskalku, či zabehnú smerom k Sídlisku pod Sokolejom. Robia spoločnosť deťom, dospelým aj v lesoch, na ihrisku, cintoríne. Tmolia sa medzi domami, bytovkami, či deťmi. Najčastejšie meno majiteľa je "nikto". Charakteristika psa: "Nekuše".
Mestský policajt Ladislav Fedič vraví: "Povedia, čí je, len vtedy, ak sa ho už všetci boja." Masica doloží, že začiatkom marca jeden kríženec pohrýzol dvoch mužov.
"Berte ich! Pohryzú deti. Kto kedy videl toľko psov?" ozývajú sa mladé matky. "A vám vadí?" podskakujú do policajtov mladí "chovatelia". Potom, čo od nich pýtajú nielen doklady o očkovaní, ale aj o zaplatení dane, mlčia. "Daň za psa v osade neplatí nikto," potvrdzuje Masica. Dodáva, že vymáhanie pokút tiež za veľa nestojí: "Väčšina majiteľov je sociálne odkázaná."
Tomko vraví, že z väčšiny vlčiakov na reťazi urobili ich majitelia zlomených psov, odovzdaných osudu, ktorí miestnym neublížia. Voľne pobehujúcim psom sa vraj nemusí páčiť netradičný pach cudzích ľudí, len prechádzajúcich osadou. Reakciu vraj vopred neodhadne nikto.
Za päť rokov 736 "ničích" psov v meste!
Masica vraví, že jedinou cestou, ako osadu a okolie vyčistiť od túlavých a chorých psov, je ich odchyt. Za päť rokov ich bolo 736. "Vlani sme mali desať akcií špeciálne zameraných na psov. Na celom území sme ich odchytili 112, z toho na Podskalke až 60. Teraz ešte ani nie je koniec roka a my sme počas 10 akcií na celom území mesta odchytili 111 psov, z toho len na Podskalke 63. To je vysoké číslo, pritom keď tam prídeme, ľudia psov pred nami ukrývajú." Dodáva, že každého odchyteného psa sfotia: "Ak sa stane, že sa na území mesta niekomu stratí pes, majiteľ si ho môže stotožniť v našej foto databáze. Nájde ho buď do dvoch dní po odchyte u nás alebo neskôr v karanténnej stanici v Trebišove. Psov, odchytených na Podskalke, k nám za tie roky neprišiel hľadať nikto."
Šarha: "Zmena musí prísť od nich"
Masica s Tomkom aj s mestskými policajtmi sa zhodujú, že Podskalčanov donekonečna varujú pred rizikami, ktoré psy predstavujú. Rovnako, že do ich chovu treba vniesť systém. "Bolo by naivné myslieť si, že sa svojich psov vzdajú. Aj keby sme hermeticky uzavreli osadu a odovzdali by každého nezaočkovaného psa, za ktorého ani neplatia daň, o pár dní tam nájdeme nových. Jedinou cestou je, že vnesieme do toho chaosu systém. Zmena však musí prísť od nich, zvnútra. K psom sa musia najprv priznať a uvedomiť si, že sa o ne treba aj starať," vraví Tomko.
Radí, že by sa oplatilo vyskúšať model z Trebišova: "Tam na to zabrali rómske bezpečnostné hliadky. Chlapi boli na školení, aby šírili medzi ľuďmi osvetu. Oni vedeli najlepšie, komu každý pes patrí. Dohovorili majiteľom a vytypovali problémových psov, ktorých bolo nevyhnutné odchytiť. Situácia sa v spolupráci s nimi dostala pod kontrolu. Ak niečo na Podskalke nezmeníme, zostaneme len pri nekonečnom hasení problému a budeme stále zrezávať len pomyselnú špičku ľadovca."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
