Predstavte si, že v rôznych častiach mesta, kde žijete, vlastníte tisíce metrov štvorcových pozemkov. Nemôžete ich využívať, lebo sú na nich mestské budovy či školy. V takejto situácii sa ocitol 63-ročný Barnabás Basa z Veľkých Kapušian. Háčik je v tom, že mesto ich odkúpiť nechce. Odmieta aj zlegalizovanie užívania nájomnou zmluvou a platenie nájomného či vzájomné vyrovnanie odpustením miestnych daní. Je nahratý - nemá pozemky, peniaze ani žiadnu kompenzáciu. Radnica sa bráni, že rovnako na tom sú ďalšie stovky ľudí. Keby im všetkým platilo, alebo odpúšťalo dane, zruinovalo by to mestskú kasu. Jediné, čo ľuďom zostáva, je obrátiť sa na súdy.
VEĽKÉ KAPUŠANY. Barnabás Basa je učiteľom na dôchodku. V meste ho každý pozná. A mnohí poznajú aj jeho problém. Hoci jemu a jeho rodine v meste patrí množstvo pozemkov, nemá z toho nič. Na pozemkoch sú totiž mestské budovy. Už roky sa snaží dohodnúť na legalizácii ich užívania. Bez efektu.
Pozemky má aj nemá
"Pozemky mám na rôznych uliciach v rôznych častiach mesta. Len ja sám som vlastníkom viac ako 10-tisíc m2, ďalšie tisíce vlastnia moje deti," vysvetľuje nad štósom papierov, ktoré sa za roky nahromadili. Väčšinu jeho pozemkov užíva mesto Veľké Kapušany - sú na nich školy a rôzne mestské budovy či verejné priestranstvá.
Pán Basa sa s mestom snaží dohodnúť na legalizácii majetkových vzťahov už celé roky: "Vysporiadanie som riešil s bývalým primátorom aj so súčasným vedením." Priznal, že mesto nie je ochotné pozemky odkúpiť ani si ich oficiálne prenajať: "Ani na jeden nemám nájomnú zmluvu, a tak ani nedostávam nájomné za ich užívanie. Pozemky mám aj nemám."
Ani kúpa, ani prenájom, ani barter
Nádej mu svitla, keď ho vedenie slovenskej školy požiadalo o súhlas na realizáciu projektu na jeho pozemku v areáli: "Súhlasil som s tým, že to potom vysporiadame nájomnou zmluvou." Dodnes sa tak nestalo. Napriek intervenciám nemá nájomné zmluvy na tieto ani na žiadne iné pozemky. Nie je jediný. Ako zistil, podobný osud majú aj mnohí ďalší Veľkokapušanci.
Poslanci totiž rozhodli, že mesto prioritne vysporiada len pozemky, na ktoré sú viazané projekty. To znamená, že ak sa na pozemku bude niečo stavať alebo opravovať z eurofondov, vlastníci majú šancu na odkúpenie alebo oficiálne prenajatie pozemkov. Ostatní majú smolu. Tento postoj pán Basa vníma ako diskriminačný: "Jedných vysporiadajú a iných nie? Nie je to spravodlivé."
Priznal, že bol ochotný pristúpiť aj na barter: "Kompenzáciou za užívanie mojich pozemkov by mohlo byť odpustenie daní za odvoz odpadu či dane z nehnuteľností. Tvrdia, že sa to nedá."
Radnica: Zruinovali by sme mestskú kasu
Prednosta Mestského úradu Juraj Gyimesi pripustil, že podobných žiadostí majú množstvo: "A máme ich permanentne. V meste evidujeme okolo 200 ľudí, ktorým patria pozemky pod našimi budovami, školami, verejnými priestranstvami atď. Trúfnem si povedať, že sme v tomto smere unikátom. Takto sme to zdedili, keď majetok od štátu prechádzal na samosprávy. Problém je, že ak vysporiadame jedného, nárok by si robili aj ostatní a my by sme zruinovali mestskú kasu."
Práve preto podľa Gyimesiho poslanci museli zvoliť stratégiu: "Zastupiteľstvo si vyhradilo právo rozhodovať o nájomných zmluvách na pozemky. Uprednostní tie, na ktoré sú viazané projekty z eurofondov."
Mesto: Nemôžeme im odpustiť ani dane
Cesta podľa Gyimesiho nevedie ani cez kompenzácie a barter: "Miestne dane a spôsob ich platenia presne určuje VZN. To neumožňuje ich zníženie ani odpustenie. VZN platí pre všetkých občanov rovnako."
Napriek tomu radnica navrhla poslancom urobiť v prípade pána Basu výnimku: "Neschválili to. Jedinou možnosťou, ako to riešiť systémovo je, že VZN o daniach otvoria a zmenia."
Problém je, že zmena by sa týkala všetkých neuspokojených vlastníkov pozemkov, ktoré užíva mesto. Podľa Gyimesiho by to spôsobilo riadny vietor v príjmoch mesta. Najreálnejšia šanca, ako sa ľudia môžu domáhať svojich práv, je obrátiť sa na súdy.
Michalovčania vsadili na zámeny pozemkov
Oveľa menší problém ako 10-tisícové Veľké Kapušany má najväčšie mesto Zemplína, Michalovce so 40-tisíc obyvateľmi. Jozef Doležal, vedúci odboru hospodárenia s majetkom na michalovskej radnici potvrdil, že taký vypuklý problém nemajú: "Mesto eviduje päť objektov, ktoré stoja čiastočne na nevysporiadaných pozemkoch. Celkovo ide o 14 parciel." Dodal, že aj tu priebežne evidujú žiadosti vlastníkov o vysporiadanie pozemkov. Nejde ale o také vysoké počty ako vo Veľkých Kapušanoch.
Vlani a tento rok podľa Doležala mesto komunikovalo so 40 žiadateľmi - šiestich vyriešilo vlani, ďalších päť tento rok: "V súčasnosti evidujeme 20 prípadov na vysporiadanie pozemkov pod objektmi."
Inú stratégiu Michalovčania majú aj pri procese vysporiadania. "Prednostne sa volí forma zámeny alebo zámeny s finančným dovysporiadaním výmery," povedal Doležal.
Dodal, že výkupy pozemkov mestom väčšinou robia len pre novopripravované stavby. Aj to len vtedy, ak nie je možná iná forma. Vykupuje sa za cenu, ktorú schvália poslanci.
lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
