HUMENNÉ/ULIČ. Na výstavbu nového hraničného priechodu Ulič - Zabriď spájajúceho Ukrajinu so Slovenskom je už najvyšší čas.
Dnes to v Humennom skonštatoval predseda Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Peter Chudík. Myslí si, že vyšší územný celok pripravil doposiaľ dostatok pracovných materiálov opodstatňujúcich jeho výstavbu nielen z regionálneho, ale aj nadregionálneho významu.
Medzivládna komisia chce ďalšiu analýzu
O potrebe výstavby nového hraničného priechodu sa hovorilo naposledy na prelome septembra a októbra tohto roka počas 8. zasadnutia slovensko-ukrajinskej medzivládnej komisie v Antalovci na Ukrajine.
Podľa informácií, ktoré TASR poskytla Lucia Garajová z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra SR, je na základe názoru slovenskej časti medzivládnej komisie v tejto súvislosti nevyhnutné vypracovať analýzu súčasného stavu existujúcich hraničných priechodov, ktorých je v súčasnosti päť na takmer 98 kilometrov dlhej spoločnej štátnej hranici.
Výsledok analýzy by mal vyhodnotiť ich vyťaženosť a na základe nej by sa mali navrhnúť riešenia.
Komisia zároveň odporučila PSK v spolupráci s príslušnými orgánmi SR na jej najbližšie zasadnutie predložiť návrh na prijatie stanoviska k otvoreniu hraničného priechodu, ktoré by mohli brať pri rozhodovaní o potrebe jeho výstavby vlády jednotlivých krajín do úvahy.
Hraničné priechody medzi SR a Ukrajinou
Čierna nad Tisou - Čop (železničný, preprava bez obmedzenia)
Veľké Slemence - Mali Selmenci (cestný, peší a cyklisti)
Maťovské Vojkovce - Pavlovo (železničný, len nákladná doprava)
Vyšné Nemecké - Užhorod (cestný, bez obmedzenia)
Ubľa - Malyj Bereznyj (cestný, osobná a nákladná doprava do 3,5 tony)
Zdroj: Ministerstvo vnútra SR
Chudík: Neviem, čo ešte treba dopracovávať
"Neviem, čo by sme mali ešte ďalej predkladať či dopracovávať, ukrajinská strana je komplet pripravená na vznik nového hraničného priechodu, PSK má v tejto súvislosti vypracovanú potrebnú štúdiu. Mohli by sme ísť teda do cezhraničného projektu Slovenska a Ukrajiny na vyhotovenie projektovej dokumentácie a v ďalšom finančnom období 2014 až 2020 získať asi 1,7 milióna eur na výstavbu úseku cesty v dĺžke 1,050 km na slovenskej strane," priblížil Chudík.
Ako dodal, v súčasnosti je potrebné, aby sa k projektu ďalšej infraštruktúry a procesu fungovania nového priechodu vyjadrilo Colné riaditeľstvo SR a Úrad hraničnej a cudzineckej polície.
"Potrebujeme, samozrejme, následne jasné stanovisko vlády SR a vlády Ukrajiny a podpis dohody o vzniku nového hraničného priechodu Ulič - Zabriď," poznamenal Chudík.
Podľa jeho slov je na výstavbu priechodu najvyšší čas. "Je rok 2010, ak dnes povieme áno, v súvislosti s čerpaním štrukturálnych fondov pristúpime k výstavbe najskôr až v roku 2015, 2016," uzavrel Chudík.
Pretrhnuté väzby v Uličskej doline
"Uličská dolina patrila na území obidvoch krajín do konca druhej svetovej vojny pod okres Veľkýj Bereznij, ktorý je teraz na ukrajinskej strane. Neskôr sme sa dostali pod okres Snina, no rodinné a obchodné väzby sa rozdelením popretrhávali," priblížil starosta Uliča Ján Holinka.
O zriadenie hraničného priechodu sa podľa jeho slov usiluje miesta samospráva už viac ako sedem rokov. "Vstupom do Schengenu sa však zdá, akoby sa niečo skončilo. Najväčším problémom je aj to, že sa dva roky nestretla medzivládna komisia. Dúfam, že na základe jej ďalších zasadnutí sa rozhodne, že je ten priechod naozaj potrebný," podotkol Holinka.
Podľa Chudíkových slov je výstavba nového priechodu potrebná hlavne z hľadiska rozvoja územia uličskej doliny. "Čo iné sa dá pre týchto ľudí urobiť, aby sa tam rozvíjal napríklad cestovný ruch," skonštatoval.
Podmienky východoslovenského mikrokregiónu sú podľa neho v danej oblasti optimálne hlavne v súvislosti s existenciou troch národných parkov, ktoré sú na území jednotlivých krajín v tesnej blízkosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
