Deti, ktoré po pár dňoch po prepustení domov opäť končia v nemocnici v zlom zdravotnom stave a podvyživené. Malí pacienti, po ktorých si rodičia "zabudli" prísť. Rekordéri, ktorí si to za rok v nemocnici zopakujú aj 5-6-krát. Rodičky utekajúce z pôrodnice. Nevládni pacienti, ktorí sa nemajú kam vrátiť. Toto všetko denne zažíva personál trebišovskej nemocnice. Popri lekárskom rozmere musí riešiť aj sociálny. Kvôli tomu tu majú zvláštnu funkciu - sociálnu sestru. Riaditeľ nemocnice Vladimír Dvorový priznáva, že ona sama pretelefonuje viac ako manažment nemocnice dokopy.
TREBIŠOV. Eva Kičiňová je v zdravotníctve už takmer 30 rokov. Teraz robí sociálnu sestru. Dvorový vysvetľuje, že pozíciu museli vytvoriť vzhľadom na vysoké percento pacientov zo sociálne slabých vrstiev. Nemocnica často funguje ako záchytné miesto sociálnych prípadov z celého okresu.
Z oddelenia rovno do ústavu
Dvojičky Janka a Ivanka sa narodili začiatkom júla. Vážili po 1 800 gramov. Po vypiplaní a dosiahnutí 2 500 gramov ich lekári poslali domov. V auguste boli v nemocnici znovu - choré, zanedbané a podvyživené. Lekári na detskom oddelení ich opäť dali dokopy a poslali domov. Nie nadlho - v polovici septembra sa vrátili. V rovnakom stave ako predtým.
"Matka je sociálne odkázaná, zaostalá, žije v osade. Oddelenie to hlási mne. Ak je to nutné, v spolupráci s úradom práce začíname proces umiestnenia v ústave," hovorí Eva Kičiňová. Prioritou je, aby dieťa vyrastalo v biologickej rodine: "Ale ak je jeho život ohrozený, nedá sa to."
Vlani do domova rovno z nemocnice putovalo 7 detí, tento rok dve. To bude aj prípad Janky a Ivanky.
Rodičov naháňajú úradníci, lekári aj mestská polícia
Priznáva, že najviac práce má s rómskou komunitou: "Dievčatá rodia v 14-15 rokoch. Rodičky nám utekajú z pôrodnice, musíme ich zháňať cez obecné úrady."
Najčastejšie a najsmutnejšie sú detské prípady. Rodičia ich väčšinou prinesú k lekárovi neskoro - v zúfalom zdravotnom stave, podvyživené, dehydrované, zanedbané. V nemocnici ich dajú dokopy a prepustia.
"Mnohí si po ne prídu až po mnohých urgenciách. Neraz obvolávame obvodných lekárov, obecné úrady či komunitných pracovníkov." V Trebišove pri hľadaní rodičov zabudnutých detí dokonca pomáha mestská polícia.
Alergickému dojčaťu dávali cukrovú vodu
Napriek snahe lekárov sú deti o mesiac späť. Niekedy aj skôr. Detská sestra Silvia Kováčová priznáva, že mali aj prípady, že sa dieťatko vrátilo už po dvoch dňoch. Matka sa dožadovala hospitalizácie. Špecifikom je, že ešte pred prijatím musia malí pacienti absolvovať biologickú očistu: "Špinavé, zavšivené, zablšené, zle oblečené, podvyživené a choré. Najskôr ich musíme očistiť."
Podľa Kováčovej si už na takéto prípady museli zvyknúť. Sestru robí 21 rokov, podľa nej v posledných rokoch podobné prípady pribúdajú geometrickým radom. Majú aj stálice, ktoré sú tu pravidelne. Kičiňová vysvetlila, že pod choroby a opakované hospitalizácie sa podpisuje nielen zanedbávanie zdravia detí a ignorovanie určenej liečby, ale aj nesprávna strava. Spomína si, ako sa jedna z matiek priznala, že dojčaťu dáva piť cukrovú vodu, lebo nemá na jedlo: "Pritom bolo alergik - kŕmiť ho mala špeciálnym Nutrilonom."
Za päť rokov dvadsaťkrát v nemocnici!
V čerstvej pamäti má aj päťročné dievčatko z osady - od roku 2006 bolo v nemocnici dvadsaťkrát: "V jednom roku až päťkrát. Takých detí je viacero, ale ona bola extrém." Kičiňová hovorí, že o každom "podozrivom" pacientovi si zakladá spis: "Nahlasujú mi to oddelenia. Tento rok mám spisov asi 50, väčšina sú deti. To číslo sa stále mení."
Za posledné roky vybavovala aj umiestnenie nevládnych pacientov, o ktorých sa nemal kto postarať - do sociálnych ústavov, hospicov či azylových domov. Neraz rieši aj invalidné, starobné dôchodky, preukazy poistencov, sociálne príspevky atď. "Jeden prípad 62-ročného muža mi trval až štyri mesiace, lebo v sociálnom ústave nebolo miesto."
Z novších je prípad mladého bezdomovca, ktorého prijali s neliečenými omrzlinami na nohách. Vybavili mu invalidný dôchodok a umiestnenie v azylovom dome.
Pretelefonuje viac ako riaditeľ a manažment
Riaditeľ nemocnice Vladimír Dvorový dodáva, že to siaha aj hlboko do kasy nemocnice: "Na druhej strane berieme do úvahy aj ľudský rozmer. Nemôžeme tých ľudí jednoducho nechať na ulici. Preto suplujeme aj sociálny sektor."
Zadarmo nie je ani vybavovanie. Kičiňová komunikuje s úradom práce, súdmi, sociálnymi ústavmi, obecnými úradmi, políciou, detskými domovmi, rodinami, starostami. A to niečo stojí: "Sama pretelefonuje štyrikrát viac ako ja a moji manažéri dokopy."
Podľa Dvorového s tým nemocnica nemôže nič urobiť. Môže len čakať na legislatívne zmeny sociálnych zákonov a systémové riešenie rómskej otázky. Kľúč na ňu zatiaľ nenašla ani jedna z vlád od roku 1989.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
