TREBIŠOV. Ing. npor. Marián Illéš bol jedným z 10 vojakov z trebišovských kasární, ktorí pri páde zahynuli. Mladý, plný síl. Jeho meno je spolu s ostatnými vyryté na pamätnej tabuli v areáli kasární. Rovnako ako do kameňa sú on aj jeho spolubojovníci z Kosova vrytí do pamätí a sŕdc tunajších vojakov. V miestnosti vojenského klubu vystavili fotografie a mená všetkých kamarátov, ktorí zahynuli počas služby v armáde. Stále pod nimi horia sviečky.
V regióne Zemplín tragédia okrem Illéšovcov naplno zasiahla rodiny Novákovcov z Plechotíc, Kičinkovcov z Novosadu a Martinčekovcov z Čiernej nad Tisou. Pani Kičinková s médiami o tragédii nehovorí. Manželka majora Martinčeka sa odsťahovala na stredné Slovensko k rodine svojho manžela. Manželia Magda a Jozef Novákovci z Plechotíc prišli o syna Rasťa. Na vlaňajšom pietnom akte v trebišovských kasárňach priznali, že sa s jeho stratou stále nevyrovnali. Prežiť im pomáha len viera a modlitba.
Každý kút bytu jej pripomína manžela
Manželka Ing. npor. Mariána Illéša po jeho smrti zostala sama s vtedy 6-ročnou dcérou Klaudiou. Illéšovci pochádzajú z Lelesa. Silvia aj Marián mali rovnaké priezvisko. Mladá rodina tri roky žila u svokrovcov v Lelesi. Do nového bytu uprostred Trebišova sa presťahovali len pár mesiacov pred tragédiou. Pani Silvii manžela pripomína každý kút bytu: "Marián ho prerobil celý. Úplne sám. V Kosove bol na dvoch misiách po
polroku. Viac už ísť nechcel. Chcel byť s rodinou." K malej Kladii malo pribudnúť ďalšie dieťa. Už sa tak nestane...
Pani Illéšová priznala, že v prvých mesiacoch chcela vyskočiť z okna. Zastavila ju myšlienka na dcéru: "Žijem len pre ňu." Aj po piatich rokoch sa jej život delí na dva úseky. "Na predtým a potom. Chýba mi a stále mi bude chýbať. Stále čakám, kedy sa otvoria dvere a vojde dnu. Jeho veci a oblečenie sú v skrini presne tak, ako ich nechal, keď naposledy odchádzal z domu. Pre mňa stále žije, len nie je tu." Hoci každé miesto jej manžela pripomína, odmieta opustiť mesto a odísť. Podľa nej najlepšie spravila pani Martinčeková, ktorá sa z Čiernej nad Tisou odsťahovala: "Urobila čiaru a má šancu možno začať nový život. Ja to nedokážem. Tu sme spolu kúpili byt, tu je moja dcéra a na neďalekom cintoríne leží môj Marián. On je tu a ja s ním zostanem."
Dcéra Klaudia otcovi akoby z oka vypadla. Rovnako sa na otca ponáša aj syn Mareka Kičinka z Novosadu. Akoby sa samo nebo snažilo zmierniť bolesť vdov a nechalo im živé odkazy lásky ich milovaných. Klaudia má dnes už 11 rokov. Pani Silvia ju na miesto posledného odpočinku otca neberie: "Ona ho stále hľadá, čaká na neho, pýta sa, kde je, spomína na neho. Akoby si nechcela pripustiť, že sa už nevráti." Spolu so svokrovcami a švagrovcami sa chystá do obce Hejce.
Správca trebišovského cintorína Jaroslav Malackanič hrob nadporučíka Illéša pozná veľmi dobre: "Stále sú na ňom čerstvé kvety. Pani Silviu vídame pri ňom často." Podľa správcu nenavštevujú hrob len príbuzní, ale občas aj niektorí vojenskí hodnostári.
Pani Silvia: "Milovali sme sa, stále mi nosil ruže. Teraz ich nosím ja jemu. Na hrob. Takmer každý deň."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
