Pápež a latrína nemajú nič spoločné, poviete si. Ale majú. Aspoň pre mňa. Pamätám si na jednu nedeľu v lete 1995, akoby to bolo dnes. Boli sme so sestrou u starých rodičov. Vonku bolo pekne, nikde však ani živej duše. Všetci boli prilepení na obrazovkách televízora. Pápež Ján Pavol II. bol na návšteve Slovenska. Samozrejme, 10-ročným deťom je to jedno. Preto sme sa hrali na dvore.
Latrínu sme asi považovali za skvelé miesto na hranie. Chcel som zistiť, či toaletný papier bude horieť v takom smere, ako je natočený na rolku. No to bol nápad. Odrazu bola drevená latrína v plameňoch. Zvnútra oblepená plagátmi a presušená slnečnými lúčmi. Veľmi dobre horela. So sestrou sme sa síce zľakli, ale nestratili duchaprítomnosť a začali hasiť. Hádzali sme špongiu namočenú do vody o steny latríny. Veď aj hasenie musí byť zábava. Efekt sa nedostavil.
Šiesty zmysel, inak to neviem vysvetliť, prinútil babku skontrolovať vnúčatá. Vyšla z domu a videla stúpajúci biely dym. Čudovala sa, že sused v nedeľu údi klobásy (latrína a udiareň vyzerajú takmer rovnako a sú postavené z toho istého materiálu). Veď je to rúhanie. Pápež celebruje omšu zo Slovenska a on si tu údi klobásy. Po chvíli sa prizrela lepšie a zistila, že tá udiareň je latrína a nie je u suseda, ale u nás. Keď zbadala svoje vnúčatá bezmocné hľadieť do plameňov, všetko bolo jasné. Našťastie oheň rýchlo uhasila hadicou a my sme už očakávali trest.
Otec sa nás chystal potrestať, ale babka to zachránila. Pripomenula mu, keď asi v našom veku zapálil slamenú posteľ. A razom bolo po treste. História sa opakuje, alebo jablko nepadá ďaleko od stromu. Niečo pravdy na tom bude.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
