MICHALOVCE. Hokejisti michalovskej Dukly majú za sebou sezónu, aká nemá v ich histórii obdobu. Sotva kto na Slovensku zažil to, čo v uplynulom ročníku oni. V konečnom súčte napokon skončili po základnej časti na ôsmom mieste a v play-off poriadne podkúrili aktuálnemu finalistovi z Piešťan, s ktorým prehrali 1:3 na zápasy. Uplynulú sezónu sme rozobrali so športovým riaditeľom HK Dukla Richardom Mašlankom.
Ako hodnotíte uplynulú sezónu?
Menovaní do funkcie sme boli spolu s manažérom Jaroslavom Kanócom 1. 9. 2010. Cieľ, ktorý sme si stanovili, bola účasť v play-off. To sme splnili, takže spokojnosť je namieste, aj keď...“
...vyskytli sa momenty, ktoré ovplyvnili jej priebeh...
„Sezónu sme odštartovali veľmi dobre, výsledky boli pozitívne. Po piatom kole sa vedenie klubu rozhodlo odvolať trénera Branislava Kohutiara, ktorého nahradil Peter Bohunický. Myslím si, že to nebol správny krok. Výsledky boli aj potom síce dobré, až kým sa nevyskytli spory medzi diváckou verejnosťou a ľuďmi, ktorí videli viac do hokeja, a prácou pána Bohunického. Následne sme sa po zasadnutí správnej rady rozhodli koncom októbra odvolať trénera Bohunického a na jeho miesto nastúpil Ján Faith. Atmosféra v klube sa potom upokojila, ale žiaľ postihla nás iná pohroma.“
Máte na mysli fakt, že Jánovi Faithovi postupne vypadávali z kádra viacerí hráči, čo vyvrcholilo prepuknutím žltačky?
„Presne. Najprv sa nám vytratila kvalita v podobe skúsených či zranených hráčov. A potom do toho prišla žltačka, ktorá veľmi výrazne zasiahla do chodu celého klubu. Hospitalizovaných bolo jedenásť hráčov, ktorých bolo potrebné urýchlene nahradiť. Odrazu sme mali iba sotva desaťčlenný káder a obmedzené možnosti získať nových hráčov, ktorí by boli použiteľní v náročnom mesiaci január. Najprv prišli útočníci Méry a Cútt, po nich obranca Valečko, neskôr ešte ďalší ofenzívni hráči Koky a Juraj Faith. Samotný január bol pre všetkých extrémne náročný, mužstvo sme museli formulovať podľa toho, či išlo o dohrávku alebo riadny zápas v prvoligovom programe. Nestíhali sme ani trénovať, medzi nahustenými zápasmi sme ako-tak stíhali iba regenerovať. Našťastie aj vďaka zhode viacerých okolností sme sa dve kolá pred záverom základnej časti opäť dostali do hry a napokon si to vytúžené play-off vybojovali. Myslím si, že vzhľadom na to, s čím všetkým sme museli zápasiť, sa to dá považovať za úspech a určitú satisfakciu.“
Ak ste chceli uspieť v play-off, bolo nevyhnutné sa posilniť. Lenže k tomuto kroku ste sa mohli odhodlať až po tom, čo ste mali vo vrecku istotu postupu. A ten sa vám podarilo spečatiť až v poslednom kole, pričom play-off zápasy v Piešťanoch začínali už o tri dni...
„Áno, bola to špecifická situácia, keďže posily sme chceli, ale nevedeli sme, či sa do play-off vôbec dostaneme. Mali sme príliš málo času na to, nehovoriac už o tom, že aj samotné mužstvo sčasti trpelo tým, že sa nestihlo pre krátkosť času dobre zohrať. Na druhej strane jeho výkony v play-off stúpali a doma s Piešťanmi sme odohrali veľmi solídne súboje. Škoda, keby sme mali aspoň o týždeň viac, hádam by sme sa dočkali aj väčšieho úspechu. Boli sme však limitovaní tým, že do poslednej chvíle sme museli o postup bojovať.“
Bola to vaša prvá sezóna pri seniorskom hokeji, asi sa vám ani nesnívalo, že hneď v premiére zažijete taký šialený priebeh?
„To určite nie. Mali sme troch trénerov a náš dres oblieklo až 48 hráčov. To sú veľmi vysoké čísla. Na druhej strane to bola veľmi dobrá škola. Niektoré veci, ktoré sa stali, sa inde neprihodia ani za desať rokov. My sme si toho užili až-až a zároveň dúfam, že sa ničoho podobného už nedožijem. Spoločnými silami sme to zvládli. Najkrajšou odmenou pre nás bolo, keď po záverečnom stretnutí s Piešťanmi ľudia ocenili mužstvo potleskom postojačky, čím ocenili jeho výkony.“
Už viete, čo bude v nasledujúcej sezóne?
„Akonáhle sme ukončili minulú sezónu, okamžite sme sa začali zaoberať novou. Rokovali sme s vedením mesta Michalovce i našimi partnermi, ktorí nám finančne pomáhali. Takisto sme debatovali s trénerom i hráčmi. Oslovili sme gro mužstva, ktoré chceme, aby ostalo hrávať za Michalovce. Všetko je to otázka financií, podľa toho, aký bude rozpočet, sa bude odvíjať všetko ostatné. Každopádne chceme káder vyvážiť, aby v ňom nechýbala stredná generácia, pretože v minulej sezóne sme mali veľa starších a mladých hráčov. Mladým chceme i naďalej dávať šance, aby mali motiváciu na sebe pracovať.“
Čo tréner Faith a hráči, ktorí tu končia?
„S pánom Faithom prebiehajú rokovania, on tiež prejavil záujem, ale je to vec dohody. Nepredbiehajme. Čo sa týka hráčov, sú niektorí, ktorí nás v januári nepresvedčili a tí budú musieť odísť. Väčšina hráčov by mala ostať. Týchto by sme chceli doplniť o mladších hráčov. Ak si vezmeme, že minulú sezónu sme ukončili s cca 25-členným kádrom, tak odísť by mala tretina, čiže asi osem hráčov.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
