Jedným z nich je aj Martin Koblik. Ako sám vraví, už deviaty rok žije svoj "americký príbeh".
Martin tvrdí, že nie je žiadne "ucho". "Mám štyridsať rokov. Doma, v Humennom, som bol obrábač kovov. Bol som živnostník." Vysvetľuje, že pred deviatimi rokmi sa rozhodol, že skúsi šťastie za oceánom: "O Amerike sa toho veľa pohovorilo. Veľa ľudí to nadsadilo, aby sa cítili niekým. Proste, mal som veľké oči, zvedavosť a chuť dostať sa do veľkého sveta." Razom ale dodáva: "Realita je úplne inde."
Martinovi pomohol pri štarte kamarát. Zohnal mu prácu, pomohol s ubytovaním. Podľa nepísaného zákona sa však musel o seba od začiatku starať a platiť si všetko sám. "Čím skôr sa postavíš na vlastné nohy, tým lepšie pre teba," podotýka. Martinovi ako prvé udrel v New Yorku do očí pouličný zhon pod mrakodrapmi. On sa však dostal na vidiek, 90 kilometrov severne od mesta.
Angličtina, práca, priatelia a kus šťastia
Prvé, s čím sa musel popasovať, bola jazyková bariéra. "Pracoval som s Poliakmi, Čechmi, Ukrajincami, takže jazykový hendikep sa zrovnal a pomaly som sa snažil pilovať anglinu. Dalo sa to zvládnuť," spomína.
"Od začiatku pracujem v stavebníctve, ako väčšina slovenských chlapov. Profesia? Tesár, maliar a z času na čas stolár. Vypracovať sa niekde je dosť ťažké. Musíš sa rýchlo učiť. A byť dobrý v tom, čo robíš. Ale je to aj o šťastí, na koho tu natrafíš," myslí si.
O kríze: Už to nie je to, čo bývalo
Aj Martin pocítil hospodársku krízu: "Tri roky je to tu s pracovnými príležitosťami slabé, ale posledným rokom sa to pomaličky znova rozbiehalo."
Svoju situáciu komentuje s nadhľadom a humorom: "Veľa záleží od počasia, či pracujem dnu alebo vonku. Ako sa vraví: Nemusí liať, len nech kvapká. Teraz kvapká. Ale pravidelne!"
Zreteľne však vidí veľkú zmenu: "Nie je tu už toľko pracovných príležitostí a tak odišli a stále odchádzajú aj tí ľudia, čo majú zelenú kartu. No hlavne tí, čo sú tu načierno." Dodáva, že veľký podiel na tom má aj kurz dolára. Podľa Martina vraj klesol viac ako o polovicu oproti jeho bývalej najvyššej hodnote.
"Zmeny sú aj v imigračnom zákone. Byť v Amerike legálne je čoraz ťažšie a hlavne drahšie," dodáva. Vraví, že americkým snom je stále mať dom, auto, rodinu. Nemenným faktom zas: "Nikto vám nedá nič zadarmo. Tu si každý všetko, čo má, tvrdo odmaká. Hlavne prisťahovalci. To sa podpísalo aj na mne a zmenilo ma to." Na druhej strane podľa neho stále platí: "Ak máte prácu, tak si za to môžete dovoliť podstatne viac ako na Slovensku."
Ako sa Martin medzi Američanmi cíti? "Pracovné skúsenosti sú také, že väčšina hlavných bossov, volajú sa builders, sa na vás pozerá s odstupom. Berú vás za čosi 'menej'. Oni sú páni."
Postrehom zo súkromia je podľa Martina to, že mladí "Amíci" sú dosť rozmaznaní.
Sleduje dianie doma: Stále o tom istom
V Amerike stretáva krajanov - Humenčanov, Michalovčanov, Vranovčanov či Prešovčanov. Vraví, že sa tam k sebe chovajú dobre, no sem-tam sa nájde aj výnimka. Martin je v neustálom kontakte s rodinou v Humennom a aj so svojimi priateľmi. Pravidelne si volajú. "Na tie telefonáty sa vyslovene teším!" vraví. Dodáva, že sleduje aj dianie na Slovensku, na ktorom podľa neho zostalo veľa vecí po starom: "Pre obyčajných ľudí je všetko stále drahšie, kým pre politikov sú na prvom mieste hádky a kydanie na seba."
Cestuje a spoznáva
Martin o sebe prezrádza, že rád rybárči a vo voľnom čase trochu "dvíha železo". Zdôrazňuje, že veľa a rád cestuje: "Amerika je veľká a prekrásna!"
Uchvátili ho veľkomestá: "Na východnom pobreží New York, Miami... Ale moja srdcovka je Washington DC. Na stredozápade jednoznačne Chicago. Je to prekrásne moderné veľkomesto, skombinované s historickými budovami a priľahlým jazerom Michigan. No a na západe je to Sin city a mesto hazardu Las Vegas. Kto bol v Amerike a nevidel Vegas, ako keby tu nebol. Na tom sa zhodlo veľa ľudí."
Stihol ešte vidieť San Francisco, a na východnom pobreží obehať pláže, ktorých je tam plno. Oplatia sa vraj aj tie na Floride. Podľa neho sú najkrajšie národné parky na západe: "Je to tam ako v rozprávke. Človek by tam najradšej ostal." Videl Grand canyon, Canyonlands, Bryce canyon, Zion, Arches, Death valley, Capitol reef. "Ale je tu mnoho ďalších parkov a miest, kde som nebol. Na to by človek potreboval viac životov, aby to tu všetko obehol. A hlavne veľa peňazí."
Koniec príbehu: Domov?
Martin netají, že raz dá Amerike zbohom: "Zbalím pár sliviek a poberiem sa do môjho rodného najkrajšieho mestečka v údolí Laborca. Som spojený s Humenným, rodinou a dobrými priateľmi. Všade dobre, ale doma najlepšie. V Amerike sa zo mňa nestal žiadny mega milionár, ale získal som tu milión nových skúseností, ktoré sa budem snažiť využiť v budúcnosti. To už záleží len a len na človeku, ako sa k životu postaví a ako to využije." 
Nenápadný v Amerike. Proste Humenčan! Foto: archív MaKo 
Fascinujú ho národné parky. Pohľad na Canyonlands. Foto: archív MaKo 
Martin o Las Vegas. "Kto tu nebol, akoby nebol v Amerike." Foto: archív MaKo 
Úlovok z rybačky pri mestečku Pulaski. V Salmon River, ktorá je prítokom jazera Ontario, si plával aj tento kúsok. Foto: archív MaKo 
Nevada. Niet nad tieň pod kaktusom... Foto: archív MaKo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
