Spomína na to, ako im katastrofu vtedajšia vláda zamlčala. Myslí si, že Slovákom, ktorí sú teraz v Japonsku, sa môže stať to, čo im: "Krutá pravda príde po rokoch."
MEDZILABORCE. Michal Roháľ už 18 rokov žije s rodinou v Medzilaborciach. Prišiel sem spolu s tridsiatimi rodinami z Ukrajiny z černobyľskej oblasti.
Správy o jadrovej elektrárni Fukušima počúva dnes pozornejšie než ostatné. Vynárajú sa mu pri nich spomienky na časy, keď doslova visel na každej informácii o výbuchu v jadrovej elektrárni v Černobyli. V apríli 1986 bol učiteľom ukrajinčiny a angličtiny. Žil s manželkou a dvomi deťmi v okresnom meste Stepeň v Rivnenskom kraji, ktoré bolo vzdialené od Černobyľa 350 kilometrov. Narodil sa Rusínom, ktorí tam prišli žiť po vojne, no vrátiť sa na Slovensko im sovietska vláda nedovolila.
"Katastrofa sa v Černobyli stala 26. apríla, no my sme o tom vôbec nevedeli. Ľuďom to nik neoznámil, žili sme, akoby sa nič nestalo. Nehovorilo sa o tom v novinách, rádiu, v televízii. Všetci sme sa pripravovali na prvomájové oslavy," spomína.
Nechali ich oslavovať 1. máj
"Je to neuveriteľné, ale vláda nás o ničom neinformovala. Počkala, kým sa skončia májové oslavy. Pracujúci, školáci, všetci v každej dedine a meste vyšli na manifestácie do ulíc. Skandovali sme heslá oslavujúce vládu aj stranu," hovorí.
Dodáva, že prvé informácie dostali cez médiá až po skončení osláv, zhruba 3. až 4. mája. "Až vedy varovali ľudí, nech zbytočne nevychádzajú von, nech neotvárajú okná, chránia deti, lebo je možné, že nás zasiahla radiácia. Po dlhšom čase sme sa dodatočne dozvedeli, že v čase manifestácií v uliciach do našej oblasti niesol radiáciu severný vietor," vraví s trpkosťou. "Nastala panika, ľudia z oblasti húfne utekali. Vláda im za to, že zostanú, dávala peniaze."
"Sedem rokov po výbuchu sme žili s rodinou v neistote. Nevedeli sme, ako sme na tom zdravotne, pretože nikto nás nepodrobil odborným vyšetreniam. Neskôr vyšli na povrch informácie o katastrofe. Stále sme mali pocit, že všetko okolo nás je kontaminované," hovorí.
Keďže jeho rodičia pochádzali z Lukova v Bardejovskom okrese, spolu s vyše stovkou slovenských krajanov sa mu s pomocou slovenskej vlády podarilo dostať sa s rodinou na Slovensko. "Sami by sme sa odtiaľ nedostali. Myslím si, že nám a hlavne našim deťom tým slovenská vláda zachránila životy," vraví.
Dôvodí, že hoci im nikto nepovedal, aký dopad mala na nich radiácia, v oblasti, kde žil, pribudlo rakovinových ochorení: "Ochoreli malé deti, mladí ľudia. Stúpol počet ľudí, ktorí zomreli v štyridsiatke."
Slovákom, ktorí sú teraz v Japonsku, preto odkazuje: "Ak môžete, snažte sa radšej krajinu opustiť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
