Silueta zrúcanín Brekovského hradu, hradný kopec či samotná atmosféra v častiach hradu s impozantným ďalekým výhľadom na krajinu a informácie z bohatej histórie hradu stačia študentovi Lukášovi Maňovi na to, aby v jeho fantázii ožili dramatické príbehy, ktoré sa na hrade možno raz odohrali.
BREKOV/STRÁŽSKE. Lukáš Maňo je maturant. Okrem toho, že si plní svoje študentské povinnosti, stihne vo svojom voľnom čase veľa čítať. Navyše, keď ho kopne múza, aj písať dramatické príbehy, ktoré sa odohrávajú v minulosti. Najnovšie z nich situuje na hrad Brekov.
Začiatky: Príbehy si lepil do zošita
Lukáš žije neďaleko hradu, v Strážskom. Odmala bol výborným žiakom, ktorý rád čítal. "Prvú veľkú knihu som dostal a prečítal ako desaťročný," spomína s tým, že odvtedy číta knihy rôznych žánrov. V tom veku sa stal žiakom Osemročného gymnázia v Michalovciach. "Matematika ma veľmi nenadchla, ale veľmi ma zaujímal dejepis. Po čase som zistil, že ma veľmi baví literatúra," hovorí. "Keď som mal 11 - 12 rokov, skúšal som písať najprv poéziu. Boli to však skôr len také rýmovačky. Potom som však začal písať svoje vlastné príbehy. Vzal som papier formátu A4, preložil ho na polovicu, napísal som na naň príbeh, a potom som ho nalepil do špeciálneho zošita," vraví. V zošite sa tak po krátkom čase začali hromadiť rôzne príbehy, ktorým nechýbali zaujímavé literárne postavy, ale aj atraktívne prostredie.
Vo fantázii sa dokázal preniesť kamkoľvek
"Písal som napríklad príbeh o pirátoch. Keďže tu na Slovensku more nemáme, situoval som ho vtedy do Francúzska, Španielska. V tom čase som v týchto príbehoch nemal skoro žiadne historické súvislosti," podotýka. S úsmevom dodáva, že v tvorivom zápale nemal čas klásť dôraz na nejakú estetickú úpravu: "Príbehy boli napísané takým mojím zvláštnym škrabopisom, ktorému som rozumel najviac, hádam, len ja." Priznáva, že v nich dominovali istým spôsobom akční mužskí hrdinovia. Dámy si za hlavné postavy nevyberal, no v príbehoch, kde zaúradovala aj láska, mali svoje významné postavenie. Hlavný hrdina pre ne, samozrejme, často obetoval aj život.
Zaujímavá zbierka poviedok
Lukáš svoje príbehy nepísal pre zamknutú zásuvku písacieho stola. Potom, čo ich čítala mama, otec a brat, ich dával prečítať aj svojim spolužiakom v škole. "Nikdy som sa nestretol s nejakými poznámkami na moju adresu. Naopak, všetci ma podporovali. Príbehy sa im páčili," hovorí. Lukášova tvorba sa však páčila aj odborníkom, ktorí ju posudzovali na rôznych literárnych súťažiach, do ktorých sa zapojil. Počas celého štúdia si vždy našiel čas, aby napísal nejaký príbeh. Inšpiroval sa históriou. Vo svojej zbierke má už 20 zaujímavých poviedok, ktorým nechýba dramatická zápletka a často atmosféra bojísk, na ktorých udatní hrdinovia položili aj svoj život za vznešený ideál.
Hrad Brekov a Lukáš
V poslednom čase sa však stal centrom jeho literárnej tvorby hrad Brekov. "Bol som na hrade s priateľkou. Veľmi sa jej páčil. Zhovárali sme sa o tom, čo sa tam mohlo niekedy odohrať, akú má históriu a prišli sme na to, že ani nevieme, kto čo o hrade napísal," vraví. Lukáš však nezostal nečinný. Cez internet sa skontaktoval s riaditeľom Združenia na záchranu Brekovského hradu Stanislavom Macinským. Po krátkom čase už hltal informácie o histórii hradu z internetovej stránky, na ktorú ich združenie sústreďuje. Lukáša to v jeho fantázii doslova katapultovalo do minulosti, keď bol hrad nielen obývaný, ale viac ako často aj dobývaný.
Príbeh o sile lásky
"Prvý príbeh z hradu Brekov som nazval Kuchárova dcéra. Inšpiroval som sa históriou, podľa ktorej sa v istom období postavili proti sebe majitelia hradu, bratia Drugetovci. Kým jeden sa počas mocenských bojov pridal na stranu Habsburgovcov, druhý sa pridal k Jánovi Zápoľskému. Práve on zaútočil na hrad Brekov a chcel si ho podmaniť," hovorí Lukáš. Dodáva, že v jeho fantázii však vznikol príbeh o tom, ako jednému z bratov pomáhala pri úteku z hradu, ktorý pustošili silné vojská majúce prevahu nad jeho obrancami, dievčina, ktorá Drugeta milovala. Jednoduché dievča bez urodzeného pôvodu sa rozhodlo dostať ho z hradu tajnou chodbou, čo sa jej aj podarilo. V Lukášovom príbehu ju však vojaci, ktorí sa chceli zmocniť hradu aj Drugeta, chytili a mučili, aby prezradila, kde sa Druget skrýva. Dievčina aj napriek krutému zaobchádzaniu nepovedala ani slovo. Za svoju lásku k mladému šľachticovi položila život. "Tento prvý príbeh som venoval svojej priateľke Veronike," podotýka Lukáš.
Z čias, keď na hrade pretieklo veľa krvi obrancov
V druhom príbehu s názvom Brekovský väzeň je hlavným hrdinom kastelán hradu. "Situoval som ho na začiatok 14. storočia," vraví Lukáš. Príbeh zavedie čitateľa medzi obrancov hradu, ktorí neváhajú kvôli svojej prísahe brániť hrad až do poslednej chvíle, položiť zaň svoj život. Lukáš sa vo svojich príbehoch nesústreďuje len na opisy historických bitiek, ale rozohráva vzťahy a čitateľa dokáže vtiahnuť do momentov, keď jeho hlavní hrdinovia prežívajú svoje osobné drámy. Ako napríklad v príbehu Ján Kaprsberg. "V ňom veliteľ vojsk, ktoré zaútočili na hrad Brekov, za istých okolností zachránil jedného z obrancov hradu. Ten, keď sa preberal z bezvedomia v momente, keď sa jeho záchranca nad ním skláňal, v domnienke, že ho ide pripraviť o život, mysliac si, že sa bráni, svojho záchrancu zabil.
Raz možno vydá knihu príbehov o hrade
Aj keď sú príbehy plné dramatických momentov, je to pohodový mladý muž. S úsmevom však priznáva, že v poslednom čase tak trochu nevyspatý. "Príbehy píšem hlavne v noci. Najprv ich píšem rukou do zošita, potom si s nimi sadnem k počítaču," hovorí. Lukáš má písanie v krvi a v budúcnosti sa mu chce profesionálne venovať. "Chcem študovať žurnalistiku. V budúcnosti by som rád pracoval ako novinár, alebo aj ako redaktor v televízii," vraví príjemným hlasom. Dodáva, že okrem maturity ho preto čakajú aj prijímačky na vysokú školu. Dodáva, že momentálne je vo fáze, keď v jeho hlave drieme veľa nápadov, myšlienok o ľuďoch, ktorých život bol v minulosti spätý s hradom Brekov. Vraví, že netuší, kedy a o čom napíše ďalší príbeh. Všetko záleží od jeho invencie. Príbehy by však veľmi rád dal niekedy v budúcnosti dokopy v knihe, na ktorej by sa hrdo vypínal hrad Brekov v časoch svojej najväčšej slávy. "Keď napíšem príbeh o tomto hrade, mám pocit akoby som mu istým spôsobom na chvíľu vrátil život," prezrádza.
Úryvok z príbehu Ján Kaprsberg
Do uší mi udrú mníchove slová: "Boh je dobrotivý a milosrdný!"
Kráča k nám v hnedej vrecovine s kapucňou, podopieraný úzkou palicou.
"Boh odpúšťa hriešnikom!"
V živote som nevidel absurdnejší obraz. Bojové pole a potulný mních. Vyčíňanie smrti a slová Božieho služobníka.
"Stojte!" vrieskam naňho odušu. "Ihneď sa vráťte!"
"Nebojujte, bratia! Boh nás učí milovať!"
Akoby zázrakom dôjde až k nám. Na sebe nemá ani škrabanec. My, učupení a ustráchaní, ktorých prežitie závisí od kúska dreva, čo nás kryje. On, stojaci nad nami ako kráľ, žehná nás s pokojným úsmevom na tvári.
"Pokoj vám, bratia!"
Potom sa zahľadí na Brekov a ide ďalej.
"Stoj!" kričím. "Vráť sa, hlupák! Kry sa!"
"Pokoj Pánov potrebujú i na hrade."
Podopierajúc sa palicou kráča vpred. Nepriateľ vystrelí z hradnej veže, zbadám oblak dymu z pušného prachu. Mních padne na zem s prestreleným hrdlom. Tvár vyvráti k nám – už v nej nevidieť nedávnu vyrovnanosť. Ruky má rozhodené ako Kristus na kríži. Krv mu zmáča vrecovinu ako pramienok horskej vody. Trasie sa na celom tele a chrčí. Chrčí, akoby sa modlil. Nikto z nás ani necekne. Načúvam tej bolestnej modlitbe, nadávam si do zbabelcov, že sa bojím vystrčiť hlavu a ukončiť mníchovo trápenie. Chudák sa rozkašle, niečo bľaboce a snaží sa nadýchnuť. Dusí sa vlastnou krvou. A chrčí. Kňazovo chrčanie sa mi zarýva do srdca. Mladší kuruc schovaný za druhým vozom sa rozplače. Pred chvíľou tu stál a prežehnával ma. Teraz si vylihuje v tráve a čoraz slabším chrčaním nám oznamuje, že onedlho bude mŕtvy. 'Ešte chvíľku. Ešte chvíľku si tu poležím. A potom pôjdem. S Pánom Bohom.'
A zrazu je ticho. Muži si vydýchnu.
Lukáš Mano
Kniha. Lukáš má svoje príbehy pohromade v tomto zošite, do ktorého ich píše najprv rukou. Potom ich spracuje na počítači. Vraví, že by ich rád napísal ešte viac a vytvoril z nich knihu. Foto: kor 
Hlavná brána hradu Brekov. Dávne bitky o hrad zapadli prachom, do zabudnutia upadli aj udatní hrdinovia, ktorí oň zvádzali boje. Lukáš sa snaží svojimi príbehmi vdýchnuť hradu život. Foto: kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
