HUMENNÉ. Priaznivci VK Chemes Humenné ho majú stále v živej pamäti. Kapitán, ktorý vedel vyburcovať hráčov na palubovke, doslova po nej až behal v radostných okruhoch a roztiahnuté ruky znamenali let.
Neraz dostal priam do varu nielen seba, ale aj hľadisko a spoločnými silami doviedol chemesákom k úspechu. Zažil premiérový humenský zisk titulu, po dramatickej finálovej sérii o rok, športový smútok "iba" so striebornou medailou.
Už druhú sezónu legionárči vo Francúzsku, a aj keď sa niektorí pohrávali s alternatívou, že by od novej sezóny mohol hájiť farby chemesákov opäť, už takmer istou sa zdá variant minimálne ďalšieho roka v krajine Galského kohúta.
Bývalý kapitán chemesákov už druhý rok legionárči vo francúzskej PRO B lige, po úspešnej sezóne s trpkým koncom v Nantes-Rezé (pričinil sa o postup do najvyššej súťaže, no bez bližšieho vysvetľovania sa dozvedel, že klub s ním naďalej neráta) zažil niečo úplne nové v Dunkerque.
Májové chvíle už trávil doma v Bardejove, oddychoval na Domaši, nevypustil však ani volejbal. O zážitky z druhej francúzskej sezóny sa podelil aj s nami.
Lesk a bieda...
Pred rokom Nantes v druhej najvyššej francúzskej volejbalovej súťaži úspešne bojoval o postup. Tentokrát však zažil športovo úplne diametrálne odlišný charakter. Bol to boj o záchranu, napokon neúspešný.
"Keď to poviem veľmi stručne, život super, po športovej stránke bieda. O volejbale ani nie je veľmi čo rozprávať. Kvôli finančnej situácii bol klub nútený angažovať len deväť profesionálnych hráčov, dúfajúc, že nedôjde k žiadnym vážnejším zraneniam. Napriek tomu, že už po prvých herných tréningoch mi bolo jasné, že to s naším mužstvom nebude najlepšie, práve zranenia nás kvárili najviac a s nimi súviselo aj naše postavenie v tabuľke. Celú sezónu sme museli nahradiť univerzála na tomto poste smečiarom, päť zápasov sme hrali bez libera so mnou na poste prihrávajúceho smečiara, niekoľko zápasov bol smečiarom náš druhý nahrávač. Možnosti striedania prakticky neboli. Na tréningoch sme hrali často traja, prípadne najviac štyria proti štyrom... Napokon to dopadlo tak, ako dopadlo, skončili sme predposlední, čo však bol asi relatívny obraz našej hry. Samozrejme, že v porovnaní s minulou sezónou, kde sme prehrali len tri zápasy a stali sa celkovým víťazom PRO B je to neporovnateľná situácia. Napriek tomu mi táto sezóna dala veľmi veľa, svoj príchod sem vôbec neľutujem a učil som sa, že klub i hráči by nemali panikáriť ani v takejto krízovej situácii," konštatoval Roman Ondrušek.
Objavený kitesurfing
Športová strana mince bola náročná, veľmi nenadchla, druhá strana, mimovolejbalová však už bola o niečom inom.
"V sezóne sme doplatili na nižší rozpočet, ako som však počul, v budúcej sezóne má byť opäť vyšší. Vystihol som akurát smoliarsku sezónu. Mimo volejbalu som bol nadmieru spokojný. O moju spokojnosť sa staral predovšetkým fantastický byt priamo na pobreží Atlantiku, s plážou priamo pod oknom a môj najnovší vášnivý koníček, ktorým je kitesurfing. Pre každého, či už športovca alebo inak zamestnaného človeka je dôležité, aby dokázal vypnúť od svojej práce, aby zregeneroval svoje sily a získal opäť nadhľad. Mne toto všetko prinášal práve tento šport, ktorý je u nás zatiaľ iba málo známy. Bol to pre mňa úlet od volejbalu, aj vďaka tomu som zvládol celú sezónu," naznačil ďalšiu športovú lásku.
Motiváciou aj francúzština
Kým v Nantes-Rezé boli v družstve slovenský nahrávač Repák, český univerzál i tréner, v Dunkerque šiesti Franzúci a dvaja Brazílčania. Komunikácia teda ležala výlučne na francúzštine.
"Aj toto bol jeden z mojich motívov pri hľadaní angažmán pred sezónou. Nájsť klub, kde budem musieť rozprávať po francúzsky. Ku kitesurfingu som zlákal aj spoluhráča, takže bol s tým pre mňa spojený aj praktický kurz francúzštiny. Musel som komunikovať výlučne po francúzsky, ak aj bola možnosť angličtiny, odmietal som ju. Moje francúzske jazykové zdokonaľovanie tu nabralo oveľa vyššie obrátky," podotkol slovenský volejbalový Francúz.
Trojmesačný karneval
Mesto Dunkerque sa nachádza na severovýchode Francúzska, na pobreží Atlantického oceánu, iba 10 kilometrov od hraníc s Belgickom. Je to cca 70-tisícové mesto administratívne ležiace v regióne Nord-Pas-de-Calais. Opäť teda nová destinácia na spoznávanie.
"V Dunkerque sa koná fantastický karneval, údajne druhý najväčší vo Francúzsku a trvá tri mesiace. Zažiť sprievody celým mestom, prezliekanie mužov za ženy, čo má svoju tradíciu, lebo niekedy odchádzali muži na dlhé mesiace preč a všetko ostalo na pleciach žien. Aj takto si ich teda muži uctievajú. Aj v Dunkerque som pokračoval v mojom morskom jedálničku, ktorý som si veľmi obľúbil. Spoznal som inú časť Francúzska, potvrdilo sa rozprávané, že na severe krajiny sú ľudia veľmi dobrí, priateľskí. Víno som ani doma nejako zvlášť neobľuboval, obrat v tom nenastal, výrazne špeciálne som ho piť nezačal. Ochutnal som pár pohárov, no nie som žiadnym odborníkom, či labužníkom francúzskych vín," mienil Roman Ondrušek.
Šampionát i Chaumont
Volejbalové účinkovanie bardejovského rodáka sa neviaže iba k francúzskemu legionárčeniu, ale aj slovenskej reprezentácii. V týchto dňoch prebieha v Nitre reprezentačný kemp. Slovákov čaká Európska liga s finálovým turnajom v Košiciach, v septembri sú na programe majstrovstvá Európy v Rakúsku a Česku. Roman, ako reprezentačné libero, sa chce týchto podujatí priamo na palubovke zúčastniť.
"Do prípravy boli povolané dve liberá, určite zabojujem o post jednotky. Ako každý športovec, aj ja by som chcel zažiť istý vrchol kariéry, účasť na šampionáte by sa tomu rovnala."
A čo volejbalová cesta na klubovej úrovni? "Už na konci sezóny som mal tri ponuky, pre jednu z nich som sa aj rozhodol, aj keď to nie je stopercentné. Stále existuje malý otáznik s možnosťou pôsobenia v Humennom, no s vedením VK Chemes a francúzskeho Chaumont sme už prakticky dohodnutí. Malo by ísť o prestup, pričom sa mi črtá možnosť dvojročnej zmluvy. Chaumont je klub, ktorý už dve sezóny neúspešne bojuje o postup do PRO A, ja verím, že bude platiť - do tretice všetko dobré, už aj s mojou účasťou," naznačil 31-ročný volejbalista svoje najbližšie športové zámery.
Aj svadobné zvony
Popri volejbalovom živote chystá Roman Ondrušek ďalší výrazný krok do života... "Po dlhých rokoch spoločného chodenia s priateľkou dôjde 30. júla aj na svadbu. Bude rodinno-volejbalová, pretože hosťami by mali byť aj moji bývalí spoluhráči z klubovej úrovne, či terajší z reprezentácie. Ak teda odídem po lete opäť volejbalovo do Francúzska, tak už s manželkou," dodal Roman Ondrušek.
Autor: J. Čúrny
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
