.
HUMENNÉ. Aj preto pán Biľo žrebuje spomedzi prvodarcov z humenského oddelenia transfuziológie a hematológie výhercu bezplatného vodičského kurzu. Robí tak pravidelne už päť rokov. V roku 2010 sa jubilejnou výherkyňou stala Lýdia Ďuričková z Kamenice nad Cirochou. Druhý augustový týždeň kurz úspešne ukončila.
Žrebovanie je férové
„Ako dlhoročný šofér som bol neraz svedkom dopravných nehôd, videl som zranených, ktorí potrebovali pomoc. Preto som sa rozhodol motivovať mladých prvodarcov, aby darovali krv,“ vysvetľuje príčiny svojho rozhodnutia Ján Biľo, bývalý aktívny cyklista, dnes vodič sprievodného vozidla na domácich i medzinárodných cyklistických pretekoch. Výhercu bezplatného vodičského kurzu vyžrebuje vždy na sklonku roka spomedzi prvodarcov. „Žrebujem za prítomnosti riaditeľky miestnej pobočky Slovenského Červeného kríža a pani primárky, aby to bolo férové,“ vysvetľuje.
Krvi je nedostatok
Valéria Bašistová, primárka oddelenia transfuziológie a hematológie Nemocnice Andreja Leňa v Humennom, si „ušľachtilú“ spoluprácu veľmi váži. „Pán Biľo nás oslovil, bol iniciátorom aj aktívnym šíriteľom myšlienky. V dnešných časoch je krvi nedostatok. Len málokto príde spontánne darovať krv. Sme závislí od telefonických pozvánok už evidovaných darcov. Preto je príklad i motivácia veľmi dôležitá. Mladí si tak uvedomujú, že život je najvyššia hodnota. Bodaj by sme takýchto aktivít mali viac. Pán Biľo je prvá, a zatiaľ jediná, lastovička,“ zdôrazňuje.
Bála sa zdravotných rizík
Na Lýdiu Ďuričkovú, študentku farmácie z Kamenice nad Cirochou, sa šťastie usmialo spomedzi 307 prvodarcov. Na „darovačku“ išla v máji. „Museli ma nahovárať. Bála som sa injekcie a zdravotných rizík. Napokon sa mojej priateľke Zuzke Kasičovej, ktorá je taká ochrankyňa všetkého živého, podarilo presvedčiť mňa i nášho kamaráta. Odber bol v pohode,“ spomína dnes s úsmevom na počiatočné obavy Lýdia. Nevšedná výhra ju zaskočila, prekvapila, ale hlavne potešila. „Spočiatku som tomu neverila. Naši si mysleli, že žartujem,“ vraví.
„Žite s autom“
Mesačný vodičský kurz zvládla 21-ročná študentka bez väčších problémov. „Najťažší bol začiatok – rozjazd a rozbeh do kopca. Potrápili ma aj smerovky. Inštruktor Karol bol super a neustále mi opakoval, aby som „žila s autom“, že sa to poddá. Mal pravdu,“ hovorí Lýdia, ktorá už netrpezlivo čaká na „vodičák“. Zatiaľ jej poslúži auto od rodičov, raz by sa však rada videla v mustangu. Na otázku, či pôjde opäť darovať krv, má pohotovú odpoveď: „Samozrejme, určite áno.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
