HUMENNÉ. Pani Irena Ivanovna Bunganičová, rodená Stomjaková, prežila bohatý a zaujímavý život. Narodila sa v roku 1921 v Armavire, v južnom Rusku na Kubáni, pod Kaukazom.
Otec pochádzal zo Slovenska – z Veľkej Lomnice. Ako vojak padol počas 1. svetovej vojny do zajatia v Rusku. V Armavire spoznal matku pani Ireny a tam sa aj zosobášili. V roku 1927 manželia s malou Irenkou a jej dvoma bratmi prišili do Spišskej Novej Vsi. Tam pani Bunganičová zmaturovala na Slovenskom reálnom gymnáziu. Po maturite si našla prácu na pošte v Bratislave. Tam stretla svojho budúceho manžela Štefana Bunganiča.
Naspäť na východ
Po prvom bombardovaní Bratislavy sa spolu s manželom a desaťmesačným synom presťahovala k svokrovcom na východné Slovensko, do Zbudskej Belej. V roku 1945 jej manžel so svojím bratom založili Ruské gymnázium v Humennom, ktoré existovalo do roku 1953. Pani Bunganičová v škole vyučovala nemecký a slovenský jazyk a súčasne diaľkovo študovala v Prešove nemčinu a ruštinu. V máji minulého roku sa v Humennom na oslavách výročia školy stretla s mnohými svojimi žiakmi.
Veľká rodina
Pani Bunganičová vychovala 4 deti, dcéru a troch synov a osvojila si jednu sirotu. Pred odchodom do dôchodku pracovala ako učiteľka nemčiny a ruštiny na Základnej škole v Radvani n/Laborcom. Obľubovala ručné práce, prechádzky v prírode, rada čítala. Dnes sa teší zo 7 vnúčat a 8 pravnúčat. Rok žiali za svojím prvorodeným synom.
Pokoj a úsmev
V posledných rokoch bývala pani Irena u svojej dcéry. Od apríla tohto roku prišla bývať do Zariadenia pre seniorov. Je stále aktívna, čulá a zúčastňuje sa na všetkých spoločenských a kultúrnych akciách v zariadení.
Aký je jej recept na dlhý život? Predovšetkým byť pokojný, usmievavý, pozitívne naladený a tešiť sa zo života. Deväťdesiatiny oslávila pani Irena v kruhu svojich najbližších, klientov a zamestnancov zariadenia pri speve jej obľúbených piesní a pri tanci.
Autor: Anna Suchá
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
