MICHALOVCE. Anton Hasák má 61 rokov a je jedným zo zakladajúcich členov najstaršieho michalovského KST Turista. Svoje prvé turistické krôčiky si pamätá úplne presne.
„Otec je pôvodom z Oravy a tam je množstvo kopcov. Odmalička sme chodili na prechádzky. Už v desiatich rokoch ma prvýkrát zaujala turistická značka v Ružomberku. Bola to značka na Malinô Brdo a hneď mi padla do oka. Tento turisticky značkovaný chodník bol úplne prvý, ktorý som prešiel.“
Človek musí prísť z túry oddýchnutý
Dnes, ako zakladajúci člen turistického klubu, sa snaží priviesť k turistike ďalších. Gro podujatí realizuje KST Turista na východe, pretože to nie je náročné na cestovanie.
„Sústredíme sa hlavne na Zemplín, sme tu doma. Je tu množstvo lokalít na turistiku a vždy aj tu objavíme nové zaujímavé miesta,“ povedal Hasák.
On sám sa vyžíva v túrach, ktoré prechádzajú najmä lesom. „Rád vyjdem aj na nejaký vyhliadkový kopček, lebo o tom to je, ale uprednostňujem lesy.“ Turistiku musí mať človek v krvi.
Pán Hasák to považuje už za závislosť. „Človek k tomu musí mať vzťah, musí ho to baviť a potom sa s tým nedá prestať. Keď dlhšie niečo neorganizujeme, tak nám to chýba.“ Podľa neho príde človek v prírode na iné myšlienky a zbaví sa bežných problémov. „Človek musí prísť z túry oddýchnutý a nie uťahaný,“ povedal.
Cyklochodník okolo Šíravy – nereálna predstava
Okrem pešej turistiky sa v KST Turista intenzívne venujú aj cykloturistike. Podľa Antona Hasáka však v tejto forme turistiky momentálne nastal útlm. Podľa neho majú ľudia strach jazdiť po našich cestách.
Cyklotrasy chýbajú na celom Slovensku a človek, ktorý chce bicyklovať, sa autám jednoducho nevyhne. Okolie Zemplínskej šíravy je častým cieľom cykloturistov, no napriek tomu tu dodnes nie je vybudovaná cyklotrasa.
„Dlhé roky sa hovorí o cyklochodníku okolo Šíravy, ale je to náročné na financie, takže je to dosť nereálna predstava. Bol by som veľmi rád, keby sa to niekedy podarilo zrealizovať, ale som dosť skeptický,“ uviedol.
Doma má vyše 700 turistických známok
Anton Hasák sa okrem turistiky venuje aj zberateľstvu. Doma má zbierku turistických známok z celého Slovenska. Ide o drevené vypaľované plakety, majú okrúhly tvar a reprezentujú turisticky atraktívne miesto. „Zaujímavé na tom je to, že keď sa známka vydá, tak sa k nej dá dostať len na tom mieste, ku ktorému sa viaže. Ak človek chce získať tú známku, tak musí navštíviť konkrétnu lokalitu,“ povedal.
Jeho zbierka dnes naberá gigantické rozmery. „Z bežných známok mi nechýba ani jeden kus, z výročných mi chýbajú štyri známky a unikátov nemám sedem. Keď mám pravdu povedať, ani ich nemám presne spočítané, ale je ich určite viac ako sedemsto.“
Pán Hasák sa vyhýba pomenovaniu najväčší slovenský zberateľ turistických známok, no je zrejmé, že podobnú zbierku má na Slovensku asi málokto.
„Na Slovensku možno existuje do desať zberateľov, ktorí majú takú rozsiahlu zbierku. Ale veľmi to nesledujem. Nemôžem povedať, že práve ja mám najväčšiu zbierku na Slovensku, lebo to nemám preverené. Ale možné to je.“
Unikáty medzi známkami
Aj medzi turistickými známkami existujú unikáty. „Unikáty sú známky, na ktorých sa vyskytne nejaká chybička. Napríklad je omylom vyrazené iné poradové číslo, ako malo byť. Alebo v názve chýba písmeno. To sú unikáty,“ vysvetlil.
Tieto známky sú v obehu, kým sa nepríde nato, že obsahujú chybu. Potom sa nahradia novými, kde je chyba opravená. Práve preto sú unikátne. Vyskytli sa na krátky čas a vlastní ich obmedzený počet turistov.
So známkami sa viažu aj zaujímavé príbehy. „Keď sme sa vybrali na Zubriu oboru pri Zlatých Moravciach, išli sme tam na bicykloch zhruba 30 kilometrov, lebo sme vedeli, že je tam známka. Celou cestou sme stúpali lesom a navyše začalo pršať. Keď sme došli na miesto, pani nám oznámila, že včera predala poslednú známku. Viete si predstaviť naše pocity.“ Našťastie pani, ktorá ich predávala, bola ochotná a známku neskôr poslala pánovi Hasákovi poštou.
Pre turistiku musíte mať zázemie v rodine
Anton Hasák nie je so svojou záľubou sám. V rodine má niekoľko nasledovníkov „Deti odmalička s nami chodili na turistické výlety a drží ich to dodnes. V zberateľskom hobby pokračujú aj synovia a vnuci. Oni si dokonca plánujú výlety či dovolenky na základe toho, že sú tam známky. Takisto aj dcéra sa rada vyberie do prírody. Niekedy dokonca robíme spoločné výlety.“
Anton Hasák tvrdí, že turistika a zberateľstvo sú náročné na čas a nedá sa to robiť bez zázemia v rodine.
Chýbajúce výročné známky:
- Hody v Rajeckých Tepliciach, 2004
- Čierny Balog, 2004
- 70 rokov Bilíkovej chaty, 2004
- 20 rokov NP Malá Fatra, 2008
„Ak by niekto mal niektorú z uvedených známok alebo aj nejakú inú, potešil by ma, keby sa ozval,“ uviedol pán Hasák.
ope
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
