HUMENNÉ. Základná umelecká škola v Humennom má s Hudobnou školou v holandskom Vegheli družbu už od roku 1991. Akordeónový orchester koncertoval u vzdialených priateľov už po piatykrát. Tohtoročné 24-členné zloženie orchestra však bolo pre akordeonistov premiérové.
Dlhá cesta, náročná príprava
Týždenný pobyt zorganizovali holandskí priatelia na jednotku. V nabitom programe sa striedala práca i zábava. Naši akordeonisti odohrali šesť koncertov, nechýbali výlety do Amsterdamu, zábavného parku a dinoparku, na športoviská či výlet loďou.
„Som rada, že sme všetko veľmi poctivo nacvičili doma, lebo tam sme nemali príležitosť cvičiť. Išli sme naostro. Hrali sme pre žiakov, seniorov, rodičov, miestnych sponzorov,“ povedala dirigentka orchestra Jana Nemčíková.
Koncert troch orchestrov
Najväčší úspech zožali Humenčania na koncerte na konzervatóriu v Tilburgu. „Koncertovali tri orchestre. Miestny Javes, ktorý pred rokom hosťoval v Humennom, Torkest, ktorý tu bol pred rokmi a bežne koncertuje v Číne, Kanade a teraz sa chystá do Španielska, a my. Hrali sme pre rodičov, u ktorých sme bývali. Boli prekvapení, že hráme tak dobre. Najväčší úspech mala skladba Eugena Dogu Valčík. Na záver sme zahrali spoločne minuloročný hit Samba de Janiero. Každý koncert končil standing ovation a museli sme pridávať,“ hovorí s hrdosťou Jana Nemčíková.
Holanďania sú vraj pri prejavoch nadšenia spontánni a úprimní. „Keď sa im páči, tlieskajú ostošesť, keď nie, nereagujú. Dávajú najavo to, čo cítia, nepretvarujú sa,“ dodáva. Na koncerte sa bolo aj načo pozerať. Branko Blicha, žiak spevu, zaspieval ľudovú pieseň v sprievode Janka Ferka. Katka Magurová a Rado Rondzík prezentovali rusínsku pieseň v kroji.
Perfektné vybavenie
Holanďania sa môžu pochváliť perfektným vybavením škôl. „Hudobná škola bola z kategórie snívajte s nami. Nádherné priestory, akustika, prišli sme si na svoje. Ľutujem, že sme nehrali dlhšie,“ spomína Jana Nemčíková.
„Na každom kroku vidieť, že sa veľa investuje do škôl, do mládeže. Budovy škôl boli nové, moderné a perfektne vybavené. Aj v domove dôchodcov mali koncertné klavíre svetových značiek,“ neskrývala obdiv učiteľka klavíra Tatiana Griščíková.
Iný systém
Sólové majstrovstvo našich akordeonistov však bolo zrejmé. Podľa učiteliek to má na svedomí rozdielny systém výučby. „U nich je vyučovanie skupinové. Na jednu hodinu prichádzajú štyria, piati žiaci. Na sólovú hru je vyčlenených 20 minút. Za sólové hodiny sa platí, rovnako ako aj za vyučovaciu hru v orchestri raz v týždni. U nás má žiak 65–minútovú sólovú hodinu, dvojhodinovku orchestra a 45 minút hudobnej náuky. Je toho viac, preto sú naši žiaci technicky na vyššej úrovni. Hrajú od mladšieho veku. Oni dosiahnu takú úroveň až v stredoškolskom veku,“ vysvetlila Jana Nemčíková.
„V Holandsku hrá veľa dospelých. Škola je otvorená do neskorých hodín. Dospelí prichádzajú po práci a takto zmysluplne trávia voľný čas,“ dodala Griščíková.
Ďalším pozitívom nášho systému je vlastníctvo hudobných nástrojov. „U nás ich vlastní škola. Tam si nástroj musí zabezpečiť každý sám,“ povedala Nemčíková. O to viac si Humenčania vážia dar od holandských priateľov - basový akordeón. „Vymenili sme si hudobný materiál. Noty sa zháňajú veľmi ťažko,“ dodala Mária Nemčíková, učiteľka hry na akordeóne.
Stačilo povedať – prosím
Zlé počasie, milí ľudia, neuveriteľná čistota, útulné domčeky, najväčšie zoskupenie bicyklov, aké kedy videli, chutná olivovomliečna polievka, blesková grilovačka, super atrakcie a nadšené reakcie publika po koncertoch – také sú dojmy siedmich členov nášho orchestra.
Denisa Behúnová, Mária Strižancová, Monika Trembuľáková, Ľubomír Jakub, Roman Behun, Tímea Varghová a Michal Sopiak boli v Holandsku po prvýkrát. Očarenie krajinou dávkovali v rozhovore po častiach. „Čakali nás s nápismi Vitajte, Humenné! Niektorých žiakov sme poznali z návštevy u nás, tak sme sa zvítali ako známi. Všetci bežne hovoria po anglicky a nemecky. My sme vedeli po anglicky solídne,“ hovorí Ľubomír.
Našich muzikantov najviac tešilo ocenenie ich výkonov. „Páčilo a im to. Stačilo, že počujú Slovákov. Určite ináč počujeme hudbu, už len preto, že máme inú ľudovú hudbu. Máme iné cítenie ako oni,“ dodáva Monika. „Bolo to pre nich obohacujúce. Sólovo vieme hrať lepšie ako oni, lebo toho máme viac odcvičeného a odohraného. Deficit hodín cvičenia u nich cítiť,“ myslí si Ľubomír.
Suveníry, tričká, náramky, ale hlavne pekné spomienky. „Naozaj sa o nás postarali výborne. Stačilo povedať, prosím si, a bolo to,“ uzavrel Ľubomír.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
