HUMENNÉ. Jesennú časť súťažného ročníka 2011/2012 možno bilancovať aj z iného uhla ako výsledkovo. Tentoraz sme siahli do kádra zverencov hrajúceho trénera Russlana Ljubarskeho a vybrali si kapitána mužstva. Michal Paraska bol v jeseni na trávniku mužom na pravom mieste. Opora humenských nielen zadných radov, lebo jeho gólový účet zdobí deväť presných zásahov, čo je spomedzi futbalistov 1. HFC najviac. Michal Paraska vybehol na trávnik maximálne možným počtom štartov - 17, v ktorých odohral spolu 1 469 minút.
Návrat domov
Práve na humenskom trávniku začal s futbalom. Spolu s bratom Ľubom ich otec viedol k športovej poctivosti a maximalizmu. Starší Michal si našiel svoje miesto na kraji obrany aj v A-mužstve mužov, ukázal sa v dobrom svetle a zaujal vtedy corgoňligovú Ozetu Trenčín. Pod hradom Matúša Čáka strávil dva roky, opäť potom obliekal humenský dres, pričom kariéru futbalistu na čas vymenil za prácu na Britských ostrovoch. Aj táto etapa života prešla, vrátil sa domov a popri práci si našiel čas aj na štúdium i futbal. Ostatné sezóny hájil vranovské farby, ale v lete si opäť sadol do kabíny 1. HFC Humenné. „Po skončení súťažného ročníka vo Vranove som kompetentným klubu oznámil, že vo Vranove futbalovo končím, keďže som bol dosť vyčerpaný z rovnakého kolotoča práca - futbal - škola. Po mesačnej dovolenke mi však už začal futbal chýbať, a keďže sa v Humennom nič nedialo ani netrénovalo, absolvoval som pár tréningov v Jasenove. Po rozhovoroch s Ruslanom Ljubarskym a otcom sme nakoniec pozháňali pár chlapcov z minuloročného kádra 1. HFC a začali trénovať, aj keď sme ešte nevedeli, či v Humennom sa vôbec bude hrať futbal na seniorskej úrovni. Naštastie sa veci udiali a utriasli tak, že sme mohli začať súťaž a ja som sa tak po dvoch rokoch vrátil domov, do humenského futbalu,“ začal debatku o futbalovej jeseni Michal Paraska.
Mladé upratovanie
Rozobrať humenský káder vekovo znamená povedať, že mladícky priemer „kazí“ harcovník Russlan Ljubarskij, tridsiatnikom je aj Mišo Paraska. Brankár Pillár sa dostáva do zrelého futbalového veku, isté skúsenosti už má aj Martin Hreško. Ostatní sú vekovo od 18 do 21, takže mladosť, futbalová tobôž. „Po príchode do kabíny som poznal asi polovicu kádra, boli tu aj chlapci, s ktorými som ešte hrával vyššiu súťaž. Do sezóny sme vybehli všetko mladí chlapci, s výnimkou skúsených Ruslana Ljubarskeho, Peťa Pillára a Maťa Hreška. Väčšinu kádra máme síce mladú, ale s možnosťou perspektívneho futbalového rastu a napredovania. Len sa musia chlapci futbalu ešte viac obetovať a v hlavách si trošku „poupratovať“, v čom sa im my starší snažíme pomôcť. Čo ma teší, partia sme veľmi dobrá a to bolo v humenských pomeroch stále základom,“ mienil kapitán mužstva.
Štyri penalty
Nestáva sa často, aby exekútorom pokutových kopov bol v mužstve obranca, výnimky však existujú, patrí k nim aj 1. HFC Humenné. Dovedna mali Humenčania v jeseni možnosť zahrávať pokutový kop štyrikrát. Doma s Nižným Hrušovom (2:0), Stropkovom (3:0), Spišským Podhradím (2:0) a Veľkým Šarišom (9:0). Loptu si na biely bod postavil Michal Paraska a nemýlil sa... „Začalo sa to našou premiérou v sezóne, doma s Nižným Hrušovom. Bol to dobrý zápas z našej strany, len škoda nepremenných šancí. Hneď v prvom kole ma milo prekvapili aj domáci fans, ktorým sa aj touto cestou chcem poďakovať. Ostali nám verní, celú jeseň povzbudzovali. No, takže jedenástky... Nikdy som nebol ich exekútorom, ale zomlelo sa to štastne v môj prospech, kedže pravidelný „kopáči“ chýbali na trávniku. Maťo Hreško ešte nebol papierovo vybavený a Ruslan Ljubarskij kvôli zraneniu nehral, takže som šiel ja. A tak sa začala moja cesta exekútora penált,“ pousmial sa Michal Paraska.
Dve stránky Šariša
Zápasy 1. HFC Humenné boli z rôzneho súdka, vydarené viac či menej. Výsledky však jasne naznačili, že po slabšom rozbehu nadišla vcelku dobrá jesenná časť. Ak by sme mohli spomenúť výkony „naj“ - slabšie či lepšie, možno to spájať s pivovarníkmi vo Veľkom Šariši. Vonku prehra 1:3, doma víťazstvo 9:0... „Druhý polčas vo Veľkom Šariši bol z našej strany priam katastrofálny, najhorší z celej jesene. Mysleli sme si, že to uhráme profesorsky, ale domáci nás nakoniec prekonali vo všetkom a mohli sme byť radi, že sa to skončilo len 3:1. Odveta doma bola posledným jesenným kolom. Historické víťazstvo 9:0 bolo naopak parádnou rozlúčkou s divákmi. Futbalom sme sa bavili my na ihrisku, verím, že aj diváci v hľadisku,“ podotkol skúsený futbalista, ktorý sa o výsledok pričinil výrazným podielom.
Ako dorastenec deväť
Cestu za úspešným streleckým dňom začal v závere polčasu po rohovom kope hlavičkou z päťky, potom sa dostal narážačkou za obranu, tretí gól padol opäť tvrdou hlavičkou po štandardke od rohovej zástavky a napokon ukončil zápis v stretnutí pokutovým kopom. Bol to rekord? „Ak beriem do úvahy moje celé futbalové účinkovanie, ako mladší dorastenec sa mi raz podarilo vsietiť v zápase deväť gólov. Odvtedy to bolo skromnejšie, u mužov sem-tam jeden, v zápase maximálne dva góly. Výnimkou bol pohárový zápas tuším pred šiestimi rokmi v Stakčíne, keď som dosiahol za polčas hetrik. Takže tento zápis znamená seniorský rekord,“ zaspomínal v kariére.
Šláger nad šlágre
Prešli viac ako štyri desiatky sezón, keď sa opäť na jednej súťažnej úrovni stretli Humenné a Snina. Jesenný duel sa konal na futbalovom trávniku mesta pod Sninským kameňom. „Nádherná atmosféra, super divácka kulisa. Tešil som sa na tento zápas už pred začiatkom súťaže. Prvý polčas bol z našej strany vcelku dobrý, ujali sme sa vedenia, mohli sme aj pridať druhý gól. Nestalo sa, naopak, vyrovnanie prišlo z pokutového kopu ako gól do šatne. Tento moment akoby nás zlomil a v druhom polčase bola Snina futbalovo lepšia. Treba priznať, že sme mali aj šťastie a s bodom sme boli po záverečnom hvizde spokojní,“ zhodnotil derby Michal Paraska.
Osmička bez prehry
Stropkov (3:0), Snina (1:1), Sabinov (2:1), Svit (2:0), Svidník (3:0), Košice/Krásna (2:1), Giraltovce (1:0), Spišské Podhradie (2:0)... To je osem duelov, päť doma, tri na ihrisku súpear, v ktorých 1. HFC Humenné od konca augusta do polovice októbra neokúsil trpkosť prehry. „Začali sa prejavovať dobre naordinované tréningy, náš herný prejav naberal na trávniku fazónu. Dovolím si povedať, že sériu sme mohli natiahnuť až do konca jesennej časti, ak by sme každý jeden polčas hrali na hranici našich možností. Ale nebolo to tak v Bardejovskej Novej Vsi a prehrali sme. Škoda. Zimujeme síce na prvom mieste, ale iba s minimálnym jedenbodovým náskokom. A ten mohol byť výraznejší,“ mienil 30-ročný futbalista.
Čistých 418 minút
Prehrou na hornom Šariši začal 1. HFC ďalšiu sériu, ktorá trvá stále. Štyri víťazstvá v rade (Michalovce B 6:0, Košice/Barca 1:0, Nižný Hrušov 1:0 a Veľký Šariš 9:0) podčiarkuje čistý štít. Neinkasovaný gól 418 minút. „Defenzíva je práca celého mužstva, od útočníkov až po nášho brankára Peťa Pillára. Je to skúsený gólman, nepoviem nič nové, že má jednoznačne kvality brankára vyššej súťaže. Viac ako o jeden stupeň. Takže spokojnosť vládne s defenzívou, ale aj ofenzívou. Napriek tomu stále je čo zlepšovať,“ pripomenul obozretne kapitán mužstva.
Deväť gólových radostí
Najlepšia ofenzíva jesene znamená 37 gólov v sieti súpera. Michal Paraska sa o toto číslo priamo pričinil deviatimi presnými zásahmi. Štyri pokutové kopy sme už spomenuli. Pridali sa k tomu aj dva „banány“ z priamych kopov a tri presné hlavičky po štandardkách. Kanonier mužstva ako vyšitý. „(Smiech.) Beriem to s rezervou, sú v tom predsa štyri penalty. A na tabuľku strelcov nepozerám, veď som obranca, či už pravý bek, alebo stopér. Nuž, tak to nejako vyšlo. Najmä v poslednom zápase, ten som si užil ako už dávno nie a to som týžden netrénoval pre chorobu a mal som si šetriť sily len na obranné povinnosti,“ hovorí aktuálny kanonier 1. HFC Humenné.
Kapitán najvyťaženejší
Na druhej strane to aj sedí. Vodca mužstva by predsa mal stráviť na trávniku čo najviac minút. Michal Paraska ich má po jeseni z kádra absolútne najviac. Nevynechal ani jeden zápas, v 16 štartoch nastúpil od začiatku a ukončil zápas záverečným hvizdom rozhodcu. V Nižnom Hrušove vybehol na trávnik v 71. minúte. Summa summarum 1 469 odohraných minút. „Musím sa poďakovať hlavne tam hore, že som bol zdravý (síce kvôli chrípke som nemohol nastúpiť v Nižnom Hrušove, až pred koncom som chcel chlapcom pomôcť za nerozhodného stavu), že sa mi vyhýbali zranenia. Pred polrokom som mal futbalu dosť a teraz ma mrzelo, že už je koniec jesennej časti,“ mienil po jeseni najvyťaženejší futbalista 1. HFC Humenné.
Pozícia lídra
Humenčania sa posadili na trón od 16. kola a v pozícii lídra aj prezimujú. Na krk im dýchajú Sviťania, manko jedného bodu je prakticky ničím, no tretia Haniska už stráca na vedúci 1. HFC už deväť bodov. „Bez urážky k ostatným mužstvám si nič iné v tejto súťaži ani neviem predstaviť. Pre Humenné s ohľadom na históriu a úspechy, ktoré si pamätám ako žiak, dorastenec a neskôr aj futbalista v kategórii mužov, je hanba, že vôbec takú súťaž hrá. Našou povinnosťou a aj túžbou je skončiť na prvom mieste a potom to necháme na iných, aká súťaž sa bude hrať a či sa vôbec bude hrať... To už však nebude v našich rukách (teda nohách),“ dodal Michal Paraska, jesenná osobnosť kádra 1. HFC Humenné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
