Prezradili im to tety z miestneho folklórneho súboru Kudzeľ. Tentoraz prišli medzi deti, aby im ukázali, ako sa kedysi priadlo.
DLHÉ NAD CIROCHOU. Trieda sa premenila na ,,kudzeľnu chižu“ - nechýbal kolovrátok, ručne vyšívané obrusy, hlinené krčahy, bodnička, či žehlička na uhlie. Tety so sebou priniesli nielen kúdele, lampáš, ale aj polená, aby mohli prikladať do pece.
Počas pradenia si spievali, aj ,,prípovedky“ rozprávali. Škôlkari ich počúvali s otvorenými ústami. Tety porozprávali, ako sa sialo, močilo a spracúvalo konope. Bola to ťažká práca. Celý rok sa oň starali a keď prišla veľká voda, vzala aj namočené konope. V rieke neraz ryby plávali hore bruchami, ale v tej dobe dedinčania nevedeli prečo. Dnes to už veru vedia.
Z kvalitných ľanových nití, ktoré napriadli, tkali plátno. Z neho šili nohavice, košele, z menej kvalitného utierky či vrecia.
Kudzeľ do kúta
Každá priadka sa snažila napriasť čo najviac, avšak po príchode mládencov do „kudzeľnej chiži“ dievčatá odložili svoje kúdele do kúta a venovali sa zábave. Mládenci stvárali rôzne huncútstva: zapaľovali priadkam vlákno na kúdeliach a odmotávali priadzu z vretena.
Keď tety dopriadli, nasledovala hostina. Na stole všetkých čakali lokše, pirohy s kapustou, stresanka, či pečené zemiakové ,,baníky“- tenké zemiakové plátky pečené na platni. Niektoré deti sa priznali, že doma im mamka také jedlá nevarí. Po hostine sa tety ešte pozvŕtali s deťmi v tanci a spoločne si zaspievali pieseň Na tú svätú Katarínu. Na Katarínu sa tradujú tanečné zábavy, posledné pred príchodom adventu. Ten zakazoval tanec, spev a zábavu. Škôlkari už čakajú na Mikuláša a tešia sa na čarovné Vianoce. Aké budú? Na ľade či blate? Uvidíme!
Autor: Valéria Polačková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
