Vihorlatom z Vianoc v roku 1944.
MICHALOVCE. V spoločenskej sále Zemplínskeho múzea predviedla folklórna skupina Porubjan prítomným zvyky a tradície, ktoré počas najkrajších sviatkov roku dodržiavali naši predkovia.
Obyvatelia v lesoch zažili najkrutejšie Vianoce
„Tento čas bol pre našich predkov magický, skracovali sa dni a noci boli dlhé. Bola to oslava slnovratu. Pre kresťanov to bola pripomienka narodenia Ježiša Krista. Slovanské tradície sa spojili s kresťanskými, čo vytvorilo veľmi pekný rituál, ktorého symbolika pomaly vyprcháva. Niekoľko úkonov a obradov však ešte zachováva každý z nás doma,“ povedal na úvod Maroš Demko, riaditeľ Zemplínskeho múzea a etnograf.
Úvod programu patril prerozprávaným skutočným príbehom, ktoré sa odohrali v neskorej jeseni v roku 1944 v lesoch pod Viholatom. Boli to príbehy žien z Poruby pod Vihorlatom, ktoré svoje deti rodili kolibách v mraze.
„Priblížili nám vianočný čas aj v roku 1944, keď prechádzal front a Poruba pod Vihorlatom bola vypálená. Obyvatelia boli v lesoch a určite to boli pre nich najkrutejšie Vianoce,“ povedal Demko.
Podujatie Kračun má dlhú tradíciu
V programe nechýbali ukážky zvykov, ktoré dedinčania dodržiavali počas vianočných sviatkov. Folklórna skupina Porubjan predviedla zvyky počas Štedrého dňa, pri večeri a nechýbali ani tradiční koledníci, ktorí v minulosti rozveselili každú domácnosť. Bodkou za vydareným podujatím bolo spoločné zaspievanie snáď najznámejšej vianočnej piesne Tichá noc.
Podujatie Kračun má v Zemplínskom múzeu už dlhšiu tradíciu. „Odštartoval to ešte môj predchodca Dr. Ordoš v deväťdesiatych rokoch. Po jeho smrti sa toto podujatie neorganizovalo,“ povedal Demko.
Tradíciu obnovili pred piatimi rokmi. V prvom roku po obnovení sa predstavil FS Rakovčan, následne FS Svojina a po nich dvakrát ZUŠ z Michaloviec. Tento rok to bola folklórna skupina Porubjan, s ktorou počítajú aj v budúcom roku.
Autor: ope
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
