BELÁ NAD CIROCHOU. Medzi Belou nad Cirochou a Zemplínskymi Hámrami v okrese Snina vyrástla v závode Poľno, patriacom spoločnosti Agrifop Stakčín, bioplynová stanica.
Investormi sú BPS Belá, dcérska spoločnosť Agrifopu Stakčín, a brnianska agriKomp Bohemia. Dodala technológiu bioplynovej stanice. Projekt zastrešuje developerská firma Ecofin BioEnergia.
Bioplynová elektráreň bude vyrábať elektrickú energiu z biomasy z vlastnej poľnohospodárskej výroby. Z kukuričnej siláže, senáže, hnojovice a hnoja dobytka. Elektrinu dodá do verejnej distribučnej siete.
Vincent Škutka, riaditeľ Agrifopu Stakčín uviedol, že nespotrebované teplo pri fermentácii využijú na vykurovanie. Okrem tepla pre budovy na farme či na ohrev vody uvažujú aj o možnosti vyhrievania skleníkov.
„To, načo ho použijeme, ukáže ešte čas,“ povedal. Priemerný ročný elektrický výkon bioplynky by mal byť zhruba 941 kilowattov.
V Kamenici investuje bratislavská spoločnosť
V Kamenici nad Cirochou stavia bioplynovú stanicu spoločnosť Allfine z Bratislavy. Obyvatelia o tomto zámere hovorili už vlani na jar na verejnom zhromaždení. Poslanci a niektorí obyvatelia mali v tom čase už za sebou exkurziu v českých obciach.
Niektorí Kameničania mali výhrady len k možnému zápachu. Zástupca starostu Marek Čabák (nez.) reagoval, že toho sa obávať nemusia.
Allfine chce do výstavby investovať zhruba štyri milióny eur. Kukuričnú siláž bude dodávať spoločnosť Agroluk Kamenica nad Cirochou. Konateľa Ladislava Lukáča sme sa opýtali, či zväčšený dopyt po kukurici nebude na úkor produkcie pšenice. Vyjadrovať sa nechcel.
K našim otázkam sa nechcel vyjadriť ani konateľ Allfine Róbert Hajčák. Zaujímalo nás hlavne, či firma dokáže dodávať teplo do obecných budov, ako deklarovala. „Viac informácií poskytneme až na jar,“ povedal.
Ďalšie zámery
Bioplynku pri Medzilaborciach v časti Vydraň chcela stavať aj košická spoločnosť Amarco. Z jej zámerov ale zišlo, pretože nezískala stavebné povolenie.
Ďalšia bioplynová stanica by mala vyrásť v Hostoviciach v okrese Snina. Potvrdil nám to starosta Peter Čopák (nez.).
Zámer bioplynovej stanice pri Humennom má spoločnosť Agrokomplex z Humenného, ktorá patrí sobranskej firme CO.BE.R., s. r.o. Náklady na výstavbu by mali byť 4,1 milióna eur.
Bioplynka by mala byť vo vnútri poľnohospodárskeho areálu Agrokomplexu v lokalite Suchý Jarok v Humennom. „Momentálne vybavujeme potrebné povolenia,“ povedal riaditeľ Agrokomplexu Jozef Petričko.
Diego Roda, konateľ spoločnosti CO.BE.R. povedal, že bioplynovú stanicu s výkonom jedného megawattu budú mať aj v Sobranciach. „V Sobranciach a v Humennom chceme spustiť prevádzku 15. júna,“ dodal.
Projekty bioplynových staníc
Juraj Kadáš z odboru komunikácie ministerstva pôdohospodárstva uviedol, že rezort podporuje výstavbu bioplynových staníc v rámci Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2007 až 2013.
Od roku 2007 ministerstvo v rámci spomínaného programu podporilo 23 projektov. Šlo na ne 30,93 milióna eur. V Trnavskom kraji podporili sedem projektov bioplynových staníc, v Banskobystrickom päť, v Trenčianskom jeden, v Nitrianskom tri, v Košickom dva, v Prešovskom tri a v Žilinskom dva. „Doposiaľ bolo ukončených päť projektov vo výške podpory z verejných zdrojov 5,94 milióna eur,“ povedal Kadáš.
kor
Názory
Bioplynky áno, či nie?
Slavomír Calek, technik výstavby bioplynových staníc uviedol, že bioplynové stanice majú pozitívny prínos: „Hlavne kvôli spracovaniu organického odpadu, cielene pestovanej biomasy a exkrementov zvierat v poľnohospodárskej výrobe.“ Kým poľnohospodári zvieracie exkrementy sústreďujú na hnojiskách, v bioplynkách ich priebežne spracujú bez toho, aby sa do ovzdušia vylučovali skleníkové plyny.
Calek priznal, že sa ozývajú hlasy proti bioplynkám hlavne kvôli využitiu kukuričnej siláže. „Niekto hovorí, že jej pestovanie ohrozí potravinovú bezpečnosť. Nestotožňujem sa s tým názorom kvôli tomu, že na Slovensku je veľa neobhospodarovaných plôch, na kde sa energetické plodiny na biomasu dajú pestovať,“ povedal.
Od začiatku tohto roku klesla cena za výkup elektrickej energie z výroby spaľovaním bioplynu oproti minulému roku celkovo o desať percent. To podľa Caleka nie je dobré. „V Nemecku dostávajú bioplynové stanice spracujúce močovku a odpad k cene vyprodukovanej energie ešte príplatok,“ poznamenal.
Dodal, že o bioplynky mali slovenskí poľnohospodári záujem, no uskutočnených projektov je minimum. „ Zatiaľ máme neistú politiku výkupu a cien za vyrobené energie. Kým bioplynovú stanicu investor postaví, je možné, že dovtedy klesne cena za výkup elektrickej energie zo spaľovania bioplynu,“ povedal. Tieto ceny určuje ÚRSO a môžu sa do roka hýbať. Napríklad v Čechách je cena fixná. Tým pádom prevádzkovatelia bioplyniek majú jasno v tom, či sa im náklady vrátia aj so ziskom.
kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
