Skladá z nich mozaiku života na dedine učupenej pod Vihorlatskými vrchmi.
KAMIENKA. Andrej Škuba sa narodil v Kamienke. Jeho dedo bol lesníkom u grófa Gejzu Andrássyho.
Strojárina a vedecká výskumná práca vo Vihorlate Snina ho bavili, vo svojom odbore žal úspechy. Na Technickej univerzite v Košiciach učil externe, neskôr učil nastálo až do dôchodku v roku 2001.
Aj keď bol kvôli pracovným povinnostiam často mimo rodnej obce, bol s ňou stále spätý. Od roku 1962 až do roku 1990 bol poslancom, od roku 1977 do roku 1986 predsedom miestneho národného výboru.
S tým, že treba spracovať dejiny Kamienky, ho oslovovalo mnoho ľudí, no čas na sústredenú prácu si našiel až v dôchodku.
„S písaním a zbieraním faktov som problém nemal, veď som roky písal vývojové správy. Keď som však do písania knihy skočil, zistil som, že to jednoduché nebude. Všetky informácie bolo treba hľadať, pátrať po nich v archívoch,“ povedal.
Hľadanie historických klenotov
Nasledovali cesty a hodiny sústredeného hľadania v štátnom archíve v Humennom, štátnom oblastnom archíve v Prešove v Drugethovskom fonde.
„Spolu s Jankom Kolesárom, Štefanom Antalom a Paľkom Maurim sme chodili aj do archívu v maďarskom Sátoraljaújhely. Zozbierali sme množstvo cenných informácií o Kamienke,“ povedal.
Veľa informácií získaval aj od starších ľudí. „Jedným z nich bol aj pán Kormúcik z Kamenice nad Cirochou. Bol pamätníkom grófa Gejzu Andrássyho. Spomínal na časy, keď bol gróf často v Kamenici, ale aj v Myslivne v Kamienke. Často chodieval aj s manželkou na chatu Maničkove sruby. Pán Kormúcik spomínal, že gróf bol šikovný človek a veľký športovec. Mal rád kone a svoju tunajšiu zvernicu, ktorú založil,“ povedal Škuba.
Fotografie grófa s lesníkmi z Kamienky a Kamenice krátko predtým, ako svoje majetky odovzdal štátu, patria medzi najcennejšie, ktoré sa k nemu dostali.
Zbierka starých fotografií
Keď Andrej Škuba spracovával zozbierané informácie, mal čím ďalej tým viac zaujímavých a historicky cenných fotografií. Prinášali mu ich obyvatelia Kamienky, ktorí si ich po starých rodičoch, rodičoch či príbuzných uchovávali v rodinných archívoch.
Postupne sa u neho sústredili unikátne zábery dokumentujúce život a ľudí z obce od začiatku 20. storočia. Usmievali sa z nich miestne ženy v tradičných krojoch, deti, starci, nevesty a svadobčania, divadelní ochotníci, elegantní lesníci v typických uniformách, robotníci na lesnej úzkokoľajke, gróf Andrássy, ale aj ľudia, ktorých zlomili útrapy svetových vojen.
„Všetky fotografie sa do knihy nevmestili. Aj v ďalších rokoch po jej vydaní sa ku mne dostávali ďalšie. Zistil som, že si ma história úplne podmanila a z hľadania zbierania starých fotografií sa stala moja záľuba,“ povedal.
Záľuba
Fotografií má dnes toľko, že by z nich mohla byť ďalšia zaujímavá kniha. Nedávno z nich urobil výstavu v obecnom Dome kultúry v Kamienke.
„Spoznávali sa tu moji rovesníci. Na fotkách sú ako deti. Nachádzali na nich svojich susedov odfotených v mladosti. Videli na nich, ako vyzerala obec a jej okolie pred desaťročiami,“ poznamenal.
Staré fotografie zbiera aj naďalej. Netuší, kto a kedy ho osloví a prinesie mu nejakú, ktorá je už dnes historickou vzácnosťou.
Počas svojej zberateľskej práce stretol aj ľudí, ktorí podobne ako on spísali dejiny svojej obce a skontaktovali sa s ľuďmi, ktorí vo svojich rodinných fotoarchívoch chránia staré fotografie. „Jednou zo vzácnych, ku ktorým som sa dostal, je fotka z roku 1914, na ktorej je A. Salamon z Kamienky, ako rukuje na front počas 1. svetovej vojny,“ poznamenal.
Fotografických „pokladov“ je v regióne možno ešte veľa, pán Škuba zostáva naďalej tým, kto neodhodí starú fotografiu ako nepotrebnú a venuje jej zvláštnu pozornosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
