Navyše ich z polí kradnú. Hodia sa totiž do zberu aj na kúrenie.
ZEMPLÍN. Podľa hovorkyne Košického samosprávneho kraja (KSK) Zuzany Bobrikovej cestári problémy so snežením a silným vetrom na takom rozsiahlom území, ako to bolo v uplynulých dňoch v Zemplíne, naposledy zažili v roku 1987.
Mnohí ľudia uvažovali, že vietor by nezavial cesty, ak by vedľa nich stáli snehové zábrany. Bobriková reagovala, že ich umiestňujú hlavne pri cestách väčšieho dopravného významu.
Sneh sa cez ne nedostane na cestu však aj tak len za normálnej zimy: „V extrémnych podmienkach, ktoré sme v Zemplíne mali v uplynulých dňoch, ani ony nedokázali ochrániť cesty pred vytváraním závejov a jazykov. Zábrany majú výšku jeden meter. V okamihu, keď je sneh nanesený až po ich vrchol, nedokážu už plniť účel.“
Atraktívne pre zlodejov
Cestári majú neustále problémy s krádežami zábran.
„Drevené miznú, lebo sa nimi dá kúriť. Kovové sa dajú speňažiť v zberniach. Dokonca sme už skúšali aj plastové. Ale zmizli tiež, pretože sa tiež dajú použiť ako palivo,“ povedala Bobriková.
Dajú sa inštalovať aj plastové fólie upevnené na drevených koloch. „Sú síce lacnejšie, ale ich životnosť je len jeden až dva roky. Silnejší vietor ich potrhá, poodnáša do polí a vlastníci pozemkov ich musia odstraňovať ako odpad. Zbytočné náklady spôsobí aj krádež jedinej časti zábrany. Stoja v rade. Stačí, že zlodej ukradne jeden diel a ostatné popadajú ako dominové kocky,“ vysvetlila hovorkyňa.
Náklady na kilometer kovových zábran sú zhruba 33-tisíc eur.
„Sú to len náklady na nákup materiálu. K tomu treba pripočítať náklady na jesennú inštaláciu a jarné odstránenie,“ podotkla Bobriková.
V Zemplíne je okolo 500-600 kilometrov ciest, kde by mohli stáť. „Ich cena by bola porovnateľná s celým ročným rozpočtom správy ciest, čo je absolútne nereálne,“ zdôraznila.
Podľa hovorkyne celkové náklady na tohtoročnú zimnú údržbu Správy ciest KSK budú určite nižšie, ako by vyšlo inštalovanie snehových zábran okolo všetkých ciest.
Iveta Fedorová, hovorkyňa Slovenskej správy ciest povedala, že zvažujú, že na budúcu zimu postavia vetrolamy aj v okolí Michaloviec. Používajú hlavne drevené, ale aj plechové a plastové.
„Môžeme si ich aj prenajať, nie len kúpiť,“ podotkla. Na ich osadenie potrebujú súhlas vlastníkov pozemkov.
Luďom sa páčia stromoradia
„Cestári len vyrúbali stromy bez adekvátnej náhrady. Naši predkovia vedeli, prečo sadia stromoradia popri cestách,“ uviedol v internetovej diskusii John79.
„Ak by sa aj mohlo vysádzať, tak iba topole. Museli by byť hrubé, štíhle kultivary, aké boli pri štadiónoch. Proti tomu budú zase alergológovia,“ myslí si Tibor V.
„V takom počasí, aké bolo v uplynulých dňoch, by nepomohli ani stromy. Záveje by sa vytvárali okolo nich,“ reagovala Fedorová.
Podľa Bobrikovej zachytávanie snehu na stromoradiach takisto nie je jednoznačné. „Na miestach, kde sú stromoradia veľmi blízko cesty, vznikajú problémy,“ povedala.
Uviedla, že dobrú skúsenosť majú cestári so stromoradím okolo cesty I. triedy medzi Trhovišťom a Pozdišovcami. Je asi sto metrov od cesty a pred ním je ešte pás nízkych kríkov.
„Toto je ideálny spôsob ochrany pred naviatym snehom. Nakoľko by však bolo reálne chrániť cesty takýmto spôsobom na súkromných pozemkoch, je otázne,“ povedala.
Slovo majú aj vlastníci pozemkov
Cestári majú zlé skúsenosti aj s umiestnením zábran na súkromných pozemkoch. „Aj na jeseň chceli umiestniť zábrany, prišiel vlastník pozemku a cestárov vyhnal. Vlastníci pozemkov sa sťažujú, že na zábrany doplácajú, že prichádzajú o úrodu a chcú si uplatňovať náhradu škody. Aj keď cestný zákon hovorí, že správca cesty má nárok umiestniť zábrany aj bez súhlasu vlastníka, prax je trochu iná,“ vysvetlila Bobriková.kor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
