Mesto ho nemôže zbúrať, lebo na súde leží spor s bývalým nájomcom. Ten si uplatňuje určenie náhrady za kapitál, ktorý do priestorov vložil. Na februárové pojednávanie však neprišiel.
HUMENNÉ. Drevený objekt na Laboreckej ulici na Sídlisku III poznajú Humenčania ako unimobunky. Postavili ich v rokoch 1969 - 1970 ako prezliekarne a odpočivárne pre stavebných robotníkov, ktorí budovali Sídlisko III.
Hoci vždy išlo o dočasnú stavbu, ktorá nebola nikdy skolaudovaná a nemala ani súpisné číslo, neskôr slúžila ako dom služieb a obyvatelia vtedy najväčšieho sídliska si tam zvykli aj po privatizácii chodiť do krajčírstva, do opravy obuvi, výrobne kľúčov, rámovania obrazov, predajne bicyklov, požičovne lyží či predajne pečiva.
Do dreveného objektu sa roky neinvestovalo a jeho technický stav sa zhoršoval. Nebezpečné to začínalo byť na poschodí.
Po prvýkrát sa návrh na zbúranie unimobuniek dostal na rokovanie mestského zastupiteľstva v marci 2010. Poslanci vtedy jednomyseľne súhlasili s tým, aby rozhodnutiu o zbúraní predchádzalo vypracovanie odborného posudku bezpečnostným technikom a vyčíslenie nákladov na rekonštrukciu.
Suma 67 270 eur a potreba doložiť ešte statický a tepelno-technický posudok už nikoho nenechali na pochybách, čo treba robiť.
Osud budovy bol spečatený na zasadnutí mestských poslancov 28. apríla 2010. Výrok znel: zbúrať.
Išli do lepšieho
Väčšina nájomníkov prijala toto rozhodnutie s pochopením a sedem zo štrnástich si našlo náhradné miesto na podnikanie v iných nebytových priestoroch vo vlastníctve mesta. Jedným z nich bol aj Martin Behún, ktorý prevádzkuje dielňu na rámovanie obrazov. „Čo sa týka kvality nájmu, je to lepšie. V unimobunkách odvšadiaľ fúkalo. Keď išli okolo kamióny do neďalekého supermarketu, celý objekt sa triasol. Tu je to ľudskejšie, netreba toľko vynakladať na kúrenie. Druhá stránka veci je, že ešte potrvá, kým sa ľudia naučia chodiť na nové miesto. Sťahoval som sa už asi päťkrát. Treba to prečkať,“ hovorí.
Bývalý nájomca na súd nechodí
Poslední nájomníci opustili objekt k 31. 12. 2010 a odovzdali priestory mestu. Až na jedného. Mesto podalo na súd žalobu o vypratanie.
„Rozsudok o vyprataní z 13. 12. 2010 ešte nie je právoplatný,“ konštatuje sa v informatívnej správe o kontrole plnenia uznesení za rok 2010.
„V súčasnosti prebieha súdny spor s jedným z bývalých nájomcov nebytových priestorov o určenie náhrady ním vloženého kapitálu do týchto nebytových priestorov. Bude nasledovať znalecké dokazovanie vo veci. Aby nedošlo k mareniu dokazovania, nie je zatiaľ možné tento objekt zbúrať,“ vysvetlila hovorkyňa mesta Slavěna Vorobelová, prečo unimobunky ešte stále stoja.
Súdny kolotoč sa krúti pomaly a miestami ani tak. „Novembrové pojednávanie bolo odročené na 20. februára tohto roku z dôvodu neprítomnosti žalovaného. Aj toto bolo opäť odročené na 17. apríla,“ informovala Vorobelová.
Podľa našich informácií sa bývalý nájomca zdržiava v zahraničí a má zdravotné problémy.
Pamätník starých čias
Občania obchádzajú nevyužitý objekt s nevôľou. „Už mal byť dávno zbúraný. Aj keď netuším, ako sa naloží s voľným priestranstvom, čokoľvek bude lepšie ako toto,“ hovorí Miroslava Masicová, ktorá býva neďaleko.
„Špatí to tu. Keď obnovili celú pešiu zónu v modernom štýle, toto je ako pamätník starých čias. Mám pocit, akoby to tu niekto zabudol,“ myslí si obyvateľ sídliska Erik Šalata.
„Nebol som na svete, keď tu tie unimobunky naskladali. Zbytočne chátrajú. Keď sa to dá urýchliť, nech ich zbúrajú čím skôr. Dajú sa rozmontovať a predať. Na to úver netreba,“ dodáva Marián Harvila.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
