A bez zaváhania by hoc i do ústavy uzákonili: kto nečíta, nech neje!
HUMENNÉ. Na recitačnej súťaži Vansovej Lomnička sa nedávno publiku i porote predstavila trojica recitátoriek. Páčili sa publiku, ale hlavne porote, ktorá ich poslala ďalej.
Redaktorka a moderátorka v lokálnej televízii Zuzana Švecová, pracovníčka tlačového referátu na humenskom magistráte Alexandra Varcholová a žiačka prvého ročníka obchodnej akadémie Lucia Taňkošová.
Zuzana
Od roku 1993 je členkou divadelného súboru Samé ucho pri Mestskom kultúrnom stredisku v Humennom, od roku 2001 jeho umeleckou vedúcou. V roku 2007 prešiel súbor transformáciu. Prešiel pod iného zriaďovateľa, premenoval sa na divadelný súbor ZOČI a znížil sa vekový priemer jeho členskej základne. ZOČI prešlo rôznymi okresnými i krajskými súťažami, jeho členovia sa zdokonaľujú v tvorivých dielňach rôzneho charakteru.
Na Vansovej Lomničku roky chodievala ako redaktorka a prinášala o nej správu divákom.
„Často som si hovorievala, že by som to mohla skúsiť aj ja. Nájsť si vhodný text, naučiť sa ho a zarecitovať pred diváčkami. Až v tomto roku som sa na to skutočne dala. No, už sa nedalo inak, keď mi hlavná organizátorka Anka Capová doniesla prihlášku a propozície až do práce. Mám veľa krásnych textov v talóne, ktoré by som rada predviedla na verejnosti, voľba však padla na Altu Vášovú a jej prózu Natesno. V úzkom výbere bola moja obľúbená Uršula Kovalyk a z poetiek Diane di Prima a Beáta Vargová-Kuracinová. Mám bližší vzťah k textom, ktoré sú smutné, vážne, dojemné, boľavé, rada si také veci sama čítam aj doma pre seba nahlas,“ hovorí Zuzana Švecová.
Alexandra
Kultúre jazyka sa venuje už od ôsmich rokov, keď začala navštevovať literárno-dramatický odbor v Základnej umeleckej škole v Humennom. Tam nadobudla základné artikulačné návyky, naučila sa pracovať s tempom, intonáciou či pauzou. Ďalšie skúsenosti s javiskovou rečou a pohybom rozvíjala v divadelných súboroch Samé ucho a ZOČI, kde pôsobí dodnes. Počas štúdia na vysokej škole jej cenné rady poskytla slovenská herečka a teraz i pedagogička Ida Rapaičová, ktorá viedla hodiny Reč žurnalistu.
„S literatúrou a umeleckým slovom som stále v kontakte, a to nielen na divadelnom javisku. Po dlhom čase som sa konečne odhodlala zúčastniť sa na recitačnej súťaži a možno trochu nadviazať na úspechy zo školských čias, keď som zvykla písať 'do šuplíka'. Teraz, keď pracujem, mám na túto aktivitu menej času. Avšak literatúre som verná aspoň z tej druhej strany. Pre jeden kultúrny magazín píšem recenzie na knihy. Nejde však o kritiku najpredávanejších titulov, ale skôr o poukázanie na diela, ktoré si do rúk vezme menšinová skupina čitateľov,“ hovorí Alexandra Varcholová.
Lucia
Recituje od tretej triedy. Recitácii a divadlu sa venovala päť rokov v literárno-dramatickom odbore na zuške pri pani učiteľke Eve Jacevičovej. Pravidelne chodila na Hviezdoslavov Kubín. V minulom roku pokúšala recitačné šťastie na Timravinej studničke. Na Vansovej Lomničku ju nahovorila pani profesorka Daniela Babejová.
„Nechcela som recitovať ťažký text. Túžila som po niečom súčasnom, ľahkom, čo by oslovilo mňa i poslucháčov. Zašla som do knižnice, navyberala si knihy a spoločnými silami s pani profesorkou sme sa napokon rozhodli pre Okuliarnatú lásku od Júliusa Satinského. Intenzívne sme na ňom pracovali asi mesiac. Nápad nasadiť si nápadné okuliare prišiel bezprostredne pred súťažou. Boli takým 'módnym doplnkom ' a porota to ocenila. Teší ma, že som postúpila. Bola by som rada, keby to tak išlo aj ďalej. Stále mám takú 'ľahkú ' trému, najviac vtedy, keď vyhlásia, aby som sa pripravila, že nasledujem. Keď začnem rozprávať, tréma opadne,“ hovorí šestnásťročná Lucia Taňkošová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
