Trúbenie klaksónov, šum mora, škrekot čajky nad rozbúrenými vlnami. To je len zlomok zvukov, ktorými sa so zatvorenými očami nechali unášať poslucháči nedeľňajšieho koncertu česko-slovenskej džezovej hudobnej skupiny Vertigo. Na trúbku v nej hrá humenský rodák Oskár Török. Aj preto si mohli Humenčania v Dome kultúry vychutnať túto nevšednú hudobnú lahôdku.
HUMENNÉ. Vertigo je jednou z najoriginálnejších českých skupín, ktorá vzišla z džezu, ale postupom času sa svojimi hudobnými presahmi dopracovala k celkom svojbytnému zvuku.
Jeho súčasťou je kreativita, totálna improvizácia, ale tiež sofistikované kompozície, ktoré miestami zasahujú až do oblasti súčasnej vážnej hudby.
Skupina pôsobí na hudobnej scéne už desať rokov. Za najnovší album Metamorphosis získala hudobné ocenenie Tais Awards za najlepší album roku 2011.
Najväčšou inšpiráciou je život
Humenskému publiku sa predstavila skladbami z najnovšieho albumu, ale aj horúcimi novinkami. Na skladbách sa autorsky podieľajú členovia skupiny (Marcel Bárta, soprán saxofón, basklarinet, Oskár Török, trúbka) vrátane služobne najmladšej členky Doroty Barovej, ktorá hrá na violončelo a spieva. Po poľsky. Po jej príchode sa z kvinteta stalo sexteto.
„Po poľsky spievam už niekoľko rokov. Keď si ma chlapci prizvali do kapely, museli s tým počítať, že piesne budú znieť v poľštine. Myslím si, že to ide dokopy, zvukovo sa to pekne spája,“ hovorí.
Málovravní mužskí členovia skupiny o svojej práci toho veľa nenahovorili, ale po desaťročnom obzretí sa späť skonštatovali, že hrajú oveľa lepšie a inak. „Život je najväčšou inšpiráciou,“ myslí si Rastislav Uhrík (kontrabas). „Vyzerá to tak: malé mesto - veľká sála, veľké mesto – malá sála,“ do jednej vety zhrnul Daniel Šoltis (bicie) zámer skupiny koncertovať všade tam, kde sú ľudia ochotní počúvať.
Poďakovanie patrí Oskárovým rodičom. „Za organizáciu koncertu, ale aj za rodinné teplo a dobroty, ktoré pani Töröková navarí. Len vďaka nim prežijeme koncertnú šnúru,“ dodáva s úsmevom Dorota.
Veľa cvičí a cestuje
Oskár sa do rodiska vracia rád. „Mám tu rodinu. Keď poviem, že som z Humenného, niektorí sa pýtajú, kde to je. Odpovedám, že blízko Ukrajiny a potom je to už všetkým jasné,“ hovorí. Život hudobníka vo veľkom meste vôbec nie je ľahký.
„Stále veľa cestujem. Musím veľa cvičiť, sústrediť sa na prácu a popritom prekonávať veľké vzdialenosti. Občas aj spím... Ale nie, spím rád a veľa. Nevstávam skôr ako o deviatej. Iba ak musím ísť na vlak, do školy. Keď mám voľno, cvičím, ale nie 'násilne'. Doma mám viacero nástrojov,“ vraví.
Týždeň pred humenským koncertom mal Oskár poriadne nabitý. Koncertoval v Paríži, v Lyone, v Gdaňsku, v Prahe, v Novom Meste nad Váhom. Humenné skupina na turné neobíde nikdy.
„Tešíme sa, že sa doma napapáme a že si tu zahráme. Humenné do toho zapadá. Chlapci sú z Košíc a z Prešova, tak to všetko spolu skĺbime. Odskok nie je taký veľký,“ hovorí s úsmevom.
Ovocie je chutné
Desaťročné pôsobenie vo Vertigu hodnotí Oskár pozitívne. „Darí sa čím ďalej tým lepšie. Mám stále menej voľného času, cestovanie je ubíjajúce, ale ovocie je veľmi chutné. Zahrám si so skvelými ľuďmi na rôznych miestach v rôznych mestách. Momentálne hrám iba s ľuďmi, s ktorými sa mi hrá dobre. Nemusím robiť žiadne kompromisy,“ hovorí.
Nijaké špeciálne plány si nerobí. „Keď si aj nejaký nachystám, vždy to vyjde ináč. Hrám s ľuďmi, s ktorými som chcel hrať. Nebudem si vymýšľať, že si chcem zahrať s nejakými akože hviezdami. Oni sú hviezdami tam, ale v podstate sú to obyčajní ľudia. K tomu aj tak dôjde. Ak to má byť, tak si s hudobnými 'gigantmi' zahrám. Nemusím o tom snívať, tlačiť na pílu. Všetko má svoj čas,“ zdôrazňuje Oskár.
A jeho životná filozofia? „Treba pre to strašne veľa urobiť a potom to príde. Keď človek naozaj chce a pracuje na sebe, vtedy to príde.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
