Tá hranice nepozná. Janík áno. Je totiž pripútaný na invalidný vozík a poslúcha ho len ľavá ruka.
HUMENNÉ. K Janíkovi sa osud zachoval macošsky. Ako dvojročný po páde z kočíka ochrnul. V špeciálnej škole sa vyučil za košikára. Ako najstarší zo štyroch synov býva s mamou Danielou v Kamenici nad Cirochou.
K Janíkovým záľubám patrí počítač, sledovanie televízie, ale najmä kreslenie.
„Kresliť som začal v 12 rokoch. Čo mi napadlo, to som dal na papier,“ hovorí.
Kreslí ceruzou, farbičkami, ale aj temperou a voskovkami. Čierne pozadie vymenil postupne za biele a vo všakovako prepletených líniách a čiarach vidieť usmievajúce sa tváre.
„Kreslím každý deň okrem víkendu,“ vraví.
Janíka poslúcha len ľavá ruka. „Všetko robí ľavou rukou. Vyšíva krížikovým stehom, vzor si najprv predkreslí na papier. Štrikuje. V kúpeľoch uplietol šál. Mal byť dievčaťom,“ prezrádza na najstaršieho syna mama Daniela.
Po manželovej smrti ostala na Janíka sama. „Sem-tam odbehnem do obchodu, do mesta. Nemôžem ho dlho nechať samého. V lete chodievame na prechádzky každý deň, Janík na elektrickom vozíku. Vybavili sme návštevu rehabilitačného centra. Nechce sa mu len tak sedieť doma, chce byť medzi ľuďmi,“ hovorí.
Výstava je predajná
Po prvýkrát vystavil Janík svoje kresby na výstave na kamenickom letisku pred šiestimi rokmi. Polovicu výťažku z predaja daroval občianskemu združeniu Kamenický štvorlístok, ktorého je čestným členom.
Odmenou od mobilného operátora za výhru v súťaži bol bezplatný internet na dva roky. Aj výstava v Dome kultúry v Humennom je predajná. „Výťažok pôjde na farbičky a výkresy,“ dodáva pani Daniela.
Autor: jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
