Prvý kozmonaut ju poklepal po pleci s uznaním: „Vot, molodec.“ Charizmatický prvý muž vesmíru ju pozval do tanca a trikrát pobozkal.
HUMENNÉ. Na leto 1966 si A. Proroková zaspomínala pri príležitosti včerajšieho Svetového dňa letectva a kozmonautiky.
„Bola som vtedy 25-ročná, štíhla, dlhé hnedé vlasy spletené do dvoch vrkočov. On bol jemný milý človek a veľký fešák,“ hovorí s úsmevom Humenčanka.
Keď Anna Proroková písala v roku 1961 maturitnú prácu z ruštiny o prvom kozmonautovi, ani len netušila, že o päť rokov neskôr ju najobdivovanejší muž planéty pozve do tanca. „Po celý čas sa z rádia ozývalo známe pí-pí-pí z vesmíru,“ spomína.
V lete 1966 ju – už ako riaditeľku Základnej školy v Ruskom Potoku – pozval Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcich v Prešove na stretnutie ukrajinskej mládeže.
„Ponúkli mi, aby som počas prázdnin na jazere Izra pri Košiciach robila mladým vedúcu. Vtedy som ešte nevedela, že sa tam stretnem s Gagarinom,“ hovorí pani Anna.
Zatancovali si spolu
Prvého kozmonauta čakali popoludní. „Predpoludním sme sa s krajankou z Uble, učiteľkou v materskej škole, išli prejsť po okolí jazera. Zrazu sme zbadali Gagarina. Pozdravil nás a prihovoril sa nám. Boli sme hrdé, že sme sa s ním stretli ako prvé práve my.“
Neskôr večer pri táboráku mu spolu s vysokoškoláčkou z Prešova zaspievala pieseň o prvom kozmonautovi. Na slávnostnej večeri sedela pri stole po jeho pravici.
„Tajomník krajského výboru strany ma predstavil ako riaditeľku školy v najzaostalejšej dedine v Československu. Bála som sa, ako si poradím s ruštinou, ale na moje prekvapenie mi to celkom išlo,“ spomína.
Dodáva, že hovorili o bežných veciach, Gagarin sa vypytoval na prácu v škole, na deti, na život.
„Keď začala hrať hudba, pozval ma do tanca. V topánkach na vysokých podpätkoch som bola takmer rovnako vysoká ako on. Bože, veď on ani nie je vysoký chlap – kde nabral toľkú odvahu na let do neznáma, pomyslela som si vtedy. Bol to skutočne jedinečný zážitok,“ ani po rokoch neskrýva nadšenie pani Anna.
„Keď ma aj na trikrát vybozkával podľa ruskej obyčaje, všetky dievčatá mi závideli.“
Návrat do víru každodenného života, revolučné roky a napokon strata fotodokumentácie pri prerábaní bytu vytisli tieto zážitky na okraj jej mysle. „Či zo skromnosti, veľa som o tomto stretnutí nehovorila,“ povedala na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
