Členovia, priatelia a sympatizanti Občianskeho združenia Flek, ale aj náhodní okoloidúci, vyzbierali 53 vriec odpadkov a ešte dvadsať si nechali priniesť. Pätnásty, jubilejný ročník topenia Moreny pripadol – tak ako vždy – na veľkonočnú Bielu sobotu.
HUMENNÉ. Igelitové vrecia, rukavice, klobáska, pivko, ale aj krepový papier trčali z ruksakov hlavných organizátorov tohtoročnej Moreny. Nechýbali ohník, dobrá nálada, ale aj mikrodávka nostalgie. Pätnásť rokov je dosť dlhý čas...
Občianske združenie Flek vzniklo v roku 2005 ako zoskupenie mladých ľudí na podporu organizovania rôznych kultúrnych aktivít.
„Ako tínedžeri sme sa po škole zvykli stretávať na starom námestí oproti obchodnému domu. Hovorili sme tomu – stretávať sa na fleku. Potom nám vzali múrik, z námestia spravili placku, ale flek nám ostal ako pomenovanie miesta na stretávanie,“ vysvetlila predsedníčka Správnej rady Jana Ďurašková.
Pri zrode topenia Moreny stáli tie isté tváre ako pri Fleku - partia asi pätnástich ľudí, ktorí sa poznali zo školy a spájali ich spoločné záujmy.
„Na prvých ročníkoch sme prinášali vlastnú tvorbu, čítali sme básne, posprejovali sme pilier lackovského mostu. Teraz, keď sme starší, máme na takéto aktivity menej času,“ povedala Jana.
Kreativitu členov Fleku pripomínala minivýstava pozvánok na Morenu, nainštalovaná priamo na zemi pri ohni.
Vždy najmladší
Vo Fleku platí, že každý rok zhotovuje Morenu niekto iný. „Teda presnejšie – posolstvo sa odovzdáva vždy najmladšiemu. Z celej partie som to práve ja,“ povedala Saša, ktorej pomáhali dvaja Petrovia.
Drevená konštrukcia pospájaná tenkým drôtom postupne nadobúdala siluetu postavy. Bohatá sukňa zo suchej trávy, rukávy z krepového papiera.
„Zvolili sme drôt, lebo špagát minule zhorel a Morena sa rozpadla. Nie je to o tom, aby si mladí ľudia pri ohni vypili a nechali po sebe neporiadok. Práve naopak. Sme radi, že dnešné stretnutie má myšlienku,“ dodala.
Najvýstižnejšie ho opísal päťročný Zoran Varchola, ktorý prišiel s rodičmi a sestrou Vesnou.
„Prišiel som tu preto, lebo prišiel Viktor, môj kamoš. Zbierali sme odpadky, nosil som drevo na oheň. Potom sme hľadali veľkonočné čokoládové vajíčka. Našiel som ich šesť. Morena je drevené dievča, ktoré sa spáli a hodí do vody,“ vysvetlil.
Raritky medzi odpadkami
53 vriec plných odpadkov lemovalo cestu od sninského mosta po prvú čistinku. „Ešte sme si dvadsať vriec nechali doniesť, lebo je ich málo. A to sme pôvodne chceli dôjsť až po lackovský most,“ povedala Jana.
Prví nadšenci prišli už o desiatej predpoludním a vzali to pekne po poriadku – od hrádze. Pristavený kontajner len–len že stačil.
„Bolo by dobré, keby sa aj iní ľudia tešili z toho, že je tu čisto. A aby sa z toho tešili čo najdlhšie,“ dodala.
Členovia Fleku nezapreli v sebe tvorivého ducha a pripravili výstavu vyzbieraných „raritiek“.
„Ponožka, šľapka, lyžička, pohár zaváraného karfiolu, krištáľová fľaška likéru, predložka do kúpeľne, terč na šípky, prestrelená fľaša, slipy, topánka, registračná pokladnica. Vydalo by to na predajňu rozličného tovaru,“ vyrátala Jana.
„Z plastových fliaš by mohla byť plastika,“ doplnila Zora Varcholová, výtvarníčka na umeleckej škole.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
