Hovorili mu aj slovenský Picasso. Originálny umelec Jozef Kornúcik sa v roku 1976 vo veku 39 rokov fyzicky stratil. Pátranie po ňom bolo neúspešné. Jeho diela rezonujú dodnes.
HUMENNÉ. Sninský rodák Jozef Kornúcik bol vynikajúci kresliar, výborný grafik, vytvoril mnohé rozmerné olejomaľby a monumentálne diela po celom Slovensku.
Málokedy sa na svoje diela podpisoval, a tak sa môžu objaviť ešte nejaké „zabudnuté“.
Využíval krásne čisté farby, dominantná však bola čierna, ktorá nechýba na žiadnom obraze. Čierna farba ako predzvesť vnútorného rozorvania a tragédie.
Jozef Kornúcik sa v roku 1976 vo veku 39 rokov stratil. Akékoľvek pátranie po ňom bolo neúspešné. Deň 20. január 1977 ustanovil Mestský súd v Košiciach za deň jeho smrti.
Jeho manželka Mária roky opatrovala doma jeho diela, aby „strateného“ autora opäť „našla“ Tatranská galéria. V minulom roku sa výstava Dimenzie Jozefa Kornúcika stala výstavou roka.
Do Vihorlatského múzea v Humennom ju ako prvú popremiérovú výstavu priviezla riaditeľka Tatranskej galérie Anna Ondrušeková.
Múzejníci poskytli dôstojný priestor sedemdesiatke diel, mnohé sú vystavené po prvýkrát. Doplnili tak ďalšiu kapitolu v živom projekte Návraty rodákov.
Budeš mojou ženou
„Vrátil si sa. V týchto obrazoch je tvoja duša,“ týmito slovami sa umelcovi na vernisáži prihovorila jeho manželka Mária.
Roky v dome v Levoči uchovávala jeho dielo a nepredala ani jediný obraz. „Jeho obrazy boli ako telo. Keby som predala nejaký obraz, niečo by s ním odišlo. Tak som si ho uchovávala v srdci, v spomienkach a v obrazoch,“ povedala.
„Volala som ho Kornúcik. Nevolali sme sa krstným menom. Zoznámili sme sa v krčme. Kde inde! Postavil sa a ukázal na mňa prstom – ty budeš mojou ženou, povedal. Samozrejme, že som protestovala ako žena. Ale stalo sa to. Od začiatku to bol magnetický, nadpozemský vzťah dvoch duší. Boli sme si súdení,“ takto spomína na originálneho umelca.
„Hovorí sa, že šťastie nemôže mať človek celý život. Osobne si myslím, že bolo šťastím žiť s ním toľké roky a ešte mať aj pokračovanie. Mám s ním syna Pavla, ktorý je grafickým dizajnérom. Vlastne neodišiel, je tu. Keď sa pozerám na syna, pripomína mi ho. Spôsobmi,“ s pohnutím v hlase sa vyznala pani Kornúciková.
„Neodišiel. Možno sa tu medzi nami pohyboval. Stále mám taký pocit, že sa niekde v kútiku smeje, krúti si svoje dlhé fúzy a všetkým sa nám posmieva,“ dodala.
Profil
Kto bol Jozef Kornúcik (1938 - 1977)
Umelec, dnes takmer neznámy, je stále zahalený rúškom tajomstva pre svoj nevyjasnený život a najmä smrť. Bola to osobnosť obdarená jednak zložitosťou, tajomnosťou, vnútornou slobodou, ale aj veľkou citovou rýdzosťou, fantáziou, originalitou a osobným čarom.
Narodil sa 20. 1. 1938 v Snine. V rokoch 1954 - 1958 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, grafický odbor. V tomto období končilo na škole viacero vynikajúcich osobností (Havetta, Jakubisko, Sládek, Mravec a iní).
V rokoch 1958 - 1964 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení monumentálnej maľby u profesora Petra Matejku.
Po absolvovaní školy sa usadil a tvoril v Košiciach.
Kornúcik reprezentoval slovenskú časť tvorby na XXXIII. Bienále výtvarného umenia v Benátkach v roku 1966 spolu s osobnosťami ako Bazovský, Fulla, Chmel, Kompánek, Laluha, Matejka, Uher, Paštéka so svojou školskou prácou gobelínom Dedinská matka.
Inklinoval k veľkorozmerným plátnam a tematicky sa viazal k ľudovým tradíciám.
Po odchode do Košíc vytvoril celý rad „veľkých geometrií“. Ide o novú dimenziu jeho tvorby - racionálnu polohu geometrie. Aby úplne vylúčil individuálny rukopis, Kornúcik používal pri maľovaní techniku striekania farby pištoľou.
Okolo roku 1967 vytvoril cyklus kresieb s názvom Záznamy 1- 60. Sú to kresby uhľom na papieri alebo sú vytvorené kombinovanou technikou. Približne okolo roku 1973 sa začal zaoberať krajinomaľbou. Kornúcik sa okrem voľnej maľby venoval aj monumentálnej tvorbe pre architektúru, ako sú tkané závesy; mozaikové, keramické, smaltované, betónové kompozície, či práce z leptaného skla.
V roku 1976 sa Kornúcik odrazu, vo veku 39 rokov, stratil.
Deň 20. 1. 1977 ustanovil Mestský súd v Košiciach za deň jeho smrti.
Anna Ondrušeková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
